„Svoj čas má plakať, svoj čas má smiať sa. Svoj čas má zarmucovať sa, svoj čas má tancovať.“ (Kaz 3, 4)
V sobotu 27. januára o 15:00 v kultúrnom dome v Jakubovanoch sa koledníci spolu s rodičmi rozhodli vyplniť svoj čas tancom a zábavou. Ples sme otvorili, ako ináč – po eRkársky – tancom Žiarovky. Po ňom naša súca moderátorka Marien privítala všetkých účastníkov aj vzácnych hostí. V úvode sa Lucka, Majka a Iveta, ktoré boli zodpovedné osoby za koledovanie, poďakovali za vynaložené úsilie či už pri koledovaní, ale aj pri príprave samotného plesu. Následne sa ujal slova náš vzácny hosť, františkán páter Masseo, ktorý niekoľko rokov pôsobil v Afrike v projektoch podporovaných Dobrou novinou. Slovom aj prezentáciou nám priblížil neľahký život tamojších obyvateľov. Poďakoval všetkým koledníkom aj rodičom za vynaloženú námahu a záchranu životov vďaka vybudovaným studniam v suchých oblastiach Sudánu. Apeloval na deti, aby si vážili, že majú rodičov, strechu nad hlavou, jedlo niekoľkokrát denne a že žijú v mieri. Manželom kládol na srdce spoločnú modlitbu. Rodičom zasa, aby si zo svojich detí nerobili bohov. Aj keď jeho slová boli zväčša smutné a tvrdé (ako to miestami aj sám spomenul), myslím, že zaujali deti aj dospelých. Po ďalšom kole eRkotancov nám ďalší vzácny hosť, Lucka Molnárová, naša koordinátorka územia východ, porozprávala, čo-to o eRku a stretkách. A potom sme takmer všetci už len tancovali a tancovali... Chcem poďakovať ochotným žienkam, ktoré nám pripravovali chlebíčky. Ďalším, ktoré sa zvŕtali v kuchyni pri čaji, káve, hranolkách. Ďakujem animátorom, ktorí ochotne a naozaj, že „makali“. Ďakujem nášmu starostovi za poskytnutie priestorov. A ďakujem aj Vám, Majka a Lucka, za spoluprácu. A nakoniec, a najviac: ďakujem Tebe, Pane, za to, že sme mohli robiť to, čo Ty požehnávaš.
