Po mojej kňazskej vysviacke som bol poslaný do farnosti Tibava neďaleko ukrajinských hraníc. Hoci tam na juhu bolo horúco, predsa som sa tam len dlho neohrial. Po dvoch mesiacoch som bol preložený do farnosti Všetkých svätých v Humennom, pretože bolo potrebné „zaplátať“ miesto kaplána, keďže tam nenastúpil iný kňaz. Vzhľadom na moju postavu si asi v Košiciach povedali, že som dostatočne veľkou záplatou J. Vtedy som netušil, že tam strávim takmer 5 rokov.
V Humennom som toho za tých 5 rokov zažil a skúsil naozaj veľa. Cez výmenu niekoľkých kňazov (dekana i spolukaplánov) až po mnohé pastoračné skúsenosti. Okrem samozrejmých „bežných“ pastoračných povinností (sv. omše, spovedanie, chorí, kancelária), bola mojou prvou úlohou starostlivosť o mládež a birmovancov. Po výmene dekana v Humennom som začal mať viac povinností aj v cirkevnej škole. Je tam Spojená cirkevná škola sv. Cyrila a Metoda, ktorej zložkami sú ZŠ, osemročné i štvorročné gymnázium. V tomto roku pribudne aj MŠ. Práve tam som sa cítil veľmi dobre. Práca s deťmi, mládežou, učiteľmi mi dávala veľmi veľa podnetov. Mohol som bližšie vnímať cirkevné školstvo a jeho opodstatnenosť pre dobro celej Cirkvi.
Ďalej mi bola daná aj starosť o neokatechumenátne spoločenstvo, ktoré tam žije už vyše 20 rokov, ako aj združenie Faustínum, ktoré sa zrodilo na sídlisku III pod vedením sestier z Nižného Hrušova. Vďaka spoločenstvu rodín sa nám podarilo „rozbehnúť“ kurz snúbencov, ktorý som spoznal práve v Sabinove. Pred rokom som prebral deti a tak som mohol spoznať ďalšiu zložku farskej pastorácie. Keď skončila funkcia nemocničného kaplána v Humennom, tak sme ako farnosť prebrali aj túto úlohu. Každý týždeň sme chodili po všetkých oddeleniach nemocnice a zároveň boli nonstop na zaopatrovacom mobile. Tiež to bola bohatá skúsenosť s chorými a umierajúcimi. Škola života...
Neodmysliteľnou súčasťou boli farské púte spojené s duchovnou obnovou, ktoré som mohol vďaka dôvere dekana organizovať – viackrát Rím (farnosť, učitelia, študenti), Poľsko, Morava. Boli to tiež nádherné podujatia, pri ktorých sa ľudia zbližovali a spoznávali. Takto to vyzerá, akoby som v Humennom zažil všetko. Humorne hovorievam, že okrem rómskej pastorácie som asi naozaj prešiel všetkým možným, za čo som veľmi vďačný humenskej farnosti.
O tom, že prídem do Sabinova, som sa dozvedel od otca arcibiskupa v nedeľu Božieho milosrdenstva. Bol to pekný dar od Milosrdného Ježiša. Veľmi ma potešila táto správa a ako často opakujem – tešil som sa tu. Veď napokon mnohé veci, ktoré sme konali v Humennom, boli inšpirované mojím diakonským ročníkom v tejto farnosti. Ako som povedal pri privítaní – sú dve vysvetlenia, prečo som tu: buď podľa hesla „dobré holuby sa vracajú“ alebo mi Boh dal možnosť prísť opraviť to, čo som pokazil J.
Čo tu budem robiť? V prvom rade chcem ohlasovať evanjelium v chráme a vnášať nádej do sŕdc veriacich cez vysluhovanie sviatostí a svätenín. To je mojou prvoradou úlohou. Chcem byť dobrým pomocníkom pána dekana, ktorý je prvý zodpovedný za túto farnosť. Už sme predbežne rozprávali, že sa budem zaujímať o mládež a birmovancov. Tak, ako som začínal v Humennom. Verím, že opäť niečo podnikneme aj v pastorácii miništrantov, ktorí sú tu veľmi šikovní. Predpokladám, že ako ctiteľ Božieho milosrdenstva sa budem stretávať aj so združením Faustínum. A časom sa ukáže, čo všetko má pre mňa Boh pripravené v tejto farnosti.
Milí farníci! Prosím o trpezlivosť s mojimi nedostatkami a zároveň sa teším na spoluprácu s veriacimi (či už jednotlivcami alebo v rôznych spoločenstvách), ktorí mi už počas diakonátu prirástli k srdcu.