Ježiš, kráčajúc po mori, blížil sa k loďke, na ktorej boli učeníci. More bolo rozbúrené. Učeníci sa ho zľakli. Peter sa s Ježišovým súhlasom vydal k nemu po mori. Vidiac silný vietor naľakal sa, začal sa topiť a prosil: „Pane, zachráň ma.“ Ježiš vystrel ruku a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ Vstúpili do loďky a vietor utíchol. Peter zabudol, že ruka Ježiša je silnejšia než vietor, búrka a voda. Zapochyboval a stratil dôveru.
Aj dnes sa o našu priazeň uchádzajú noviny, televízie, politici, hypermarkety a finančné inštitúcie. Všetci nám sľubujú, že keď budeme dôverovať im, príde šťastie. Ale na ktorom mieste v našom živote je Boh? Dôverujeme mu vôbec? Ak s pohľadom upretým na umučeného Krista v dôvere prijmeme Božiu vôľu, môžeme mať nádej, že Pán, ktorý dopúšťa rôzne situácie, dá nám silu ich prekonať. V dôvere k Pánovi môžeme po osobnom zlyhaní či zranení začať nový život. Milosrdný Boh nás v utrpení lieči a učí nás žiť. Každá bolesť prijatá z lásky ku Kristovi má zmysel a má nekonečnú hodnotu, ak ju v dôvere premeníme na obetu. Postoj dôvery k Bohu vyjadrujeme plnením jeho vôle. Dôvera je prvou odpoveďou na milosrdnú lásku Boha. Sv. sestre Faustíne sa 22.2.1931 zjavil Ježiš. Obraz milosrdného Ježiša je obraz Zmŕtvychvstalého, ktorý ľuďom prináša pokoj v odpustení hriechov za cenu svojho umučenia a smrti na kríži. A my veríme v nápis, ktorý je pod obrazom: „Ježišu, dôverujem Ti“.
Sv. Augustín vo svojom diele Vyznanie píše: „Keď to ľudia budú čítať, prebudí im to dušu, aby nespala v zúfalstve a nepovedala si – nemôžem, ale naopak, aby sa prebudila v náručí Božieho milosrdenstva, v ktorom každý slabý sa stáva silným len vtedy, keď si uvedomí svoju slabosť.“