Ježiš vysvetľuje farizejom, ktoré prikázanie je v zákone najdôležitejšie. „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou! Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon a proroci.“
Prikázania nemajú vyvolávať strach, sú pre dobro človeka. Sú odpoveďou človeka na lásku Boha, ktorý nás miluje od večnosti. Bez lásky nemôže existovať vzťah človeka k Bohu. Na otázku prečo Boh stvoril človeka, odpovedáme – aby ho človek poznal a miloval. Človek je povolaný k láske, ktorú si nemožno vynútiť. Je to slobodné rozhodnutie milovať. Boh chce, aby ho človek miloval, ako on miluje človeka. Ak niečo veľmi chceme a dosiahneme to, naša túžba a vôľa sa upriamuje na nový cieľ a takto sa to opakuje. Srdce človeka je totiž priepasť, ktorú dokáže vyplniť len absolútno, teda Boh. Sloboda je pre človeka požehnaním vtedy, keď žijeme podľa Božej vôle, ktorú nám Boh dal poznať v zjavení, ktorú nám tlmočí Cirkev a naše vlastné svedomie. Prikázania sú prejavom Božej lásky a starostlivosti o človeka. Nie sú zákonom vladára, je to smernica Otca, ktorý pozná naše sily, našu krehkosť a striehnuce nebezpečenstvá, čo všetko môže znehodnotiť alebo priam zničiť náš ľudský život a naše poslanie.
Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje (Rim 8, 35, 37).