Ako ten čas letí, zvyknú hovoriť starší ľudia a majú pravdu. Ani si ten starý rok v mysli nestihneme poriadne zrekapitulovať a je tu nový. Začíname opäť odznova, dávame si novoročné predsavzatia a želáme jeden druhému všetko najlepšie. To znamená život bez sĺz, starostí, žiadne problémy či komplikácie, ktoré treba riešiť. Nech sa nám jednoducho vyhýba aj tá najmenšia nepríjemnosť. Život ako na ružiach ustlaný. Je však to „všetko najlepšie“, čo si želáme na nový rok, pre nás naozaj tým najlepším? Takú ideálnu situáciu si totiž neviem celkom dobre predstaviť.
Život bez sĺz? Slzy nás predsa očisťujú a pomáhajú nám. Namiesto toho skôr vôľu a odvahu znášať aj tie menej príjemné stránky života.
Už nikdy žiadne problémy? Veď ich riešenie predsa najlepšie formuje náš charakter a pomáha ho zušľachťovať. Radšej múdrosť, ktorá nám umožní malé prekážky brať s humorom, ale nebagatelizovať ich a na tie veľké hľadieť s úctou, ako na predzvesť víťazstva.
Stále iba šťastie, zdravie, bohatstvo? Asi ťažko by sme si tieto dary vážili, keby sme ich mali k dispozícii stále. Ak predsa chceme šťastie prežívať naplno, nevyhnutne musíme poznať aj život bez neho. Skôr si želajme pokoru, aby sme sa dokázali bez akejkoľvek pýchy tešiť z pekných vecí a prijímať tie náročnejšie. Šťastie je úžasné, no samotné nás lepšími neurobí. Pokora však áno.
Želáme si tiež úspech. Lenže aký by to bol úspech, keby sme na jeho dosiahnutie nemuseli vynaložiť ani štipku námahy? Asi by za veľa nestál. Želajme si radšej trpezlivosť a odhodlanosť, lebo práve ony sú predpokladom úspešného života.
Keď si už budeme navzájom želať všetky tieto krásne veci, nezabúdajme ešte na jedno, to podstatné. Priať si môžeme čokoľvek, ale bez Boha je to všetko zbytočné. Nech je teda tento nový rok v prvom rade požehnaný. A čím, to už On vie najlepšie...