Ako Božie stvorenia sme obdarení svedomím, vnútorným hlasom, ktorý nám pomáha poznávať dobré cesty, po ktorých máme kráčať, ale aj tie, ktoré nás odvádzajú od Boha. Svedomie je tým hlasom, ktorým k nám hovorí Boh, akí sme a kto sme. Svedomie nás informuje, že robíme niečo zlé alebo zanedbávame niečo dobré. Najprv sa musíme naučiť, čo je dobré a čo zlé a to je práca pre náš rozum. Ak sa budeme dobre učiť, svedomie nás dobre povedie. Ak budeme učenie zanedbávať, svedomie nebude veľmi dôveryhodné.
Ak sa napríklad naučíme, že kradnúť nie je hriech, ak tomu budeme skutočne veriť, svedomie nás nebude hrýzť, ani keď vykradneme banku. Hoci máme povinnosť svoje svedomie počúvať, súčasne máme povinnosť zabezpečiť, aby bolo naše svedomie správne formované. A to dosiahneme počúvaním morálneho učenia Cirkvi, modlitbou a pozorným čítaním Písma. Ak to zanedbáme, budeme mať pokrivené svedomie, ktoré nás nebude vôbec schopné viesť, alebo úzkostlivé, ktoré vidí hriech aj tam, kde nijaký nie je. V prvej situácii nevidíme nijaký hriech okrem tých najťažších, v druhej zasa vidíme hriech aj v nevinných veciach. Kto má problém, že cíti príliš veľa viny, alebo na druhej strane, necíti žiadnu vinu, mal by navštíviť kňaza – spovedníka. Tieto príznaky sú prejavom zlej duchovnej formácie a dajú sa napraviť.
Nie som len niekto neznámy v dave. Tak ako dobrý pastier pozná svoje ovečky po mene, sám Boh ma pozná a volá mojím konkrétnym menom. Som pre neho dôležitý.
Pane, nauč ma počúvať Tvoj hlas vo svedomí.