Aj keď podľa názvu to môže vyzerať, že sme sa hrali na schovávačku, nebolo tomu tak. Hlavnou myšlienkou tábora bolo hľadanie a objavovanie Stvoriteľa v stvorenstve. Spolu sme sa učili poznávať svet a jeho prírodné zákonitosti. Rovnako odhaľovať duchovnú krásu a pravé hodnoty. Každý deň nás s ním aj jeho „prírodná veľmoc“ pobádali rozvíjať svoju úctu k Nemu. Veď keď sa pozeráme na Jeho veľkolepé stvorenie, o čo Vznešenejší musí byť Ten, čo ho utvoril z ničoho?! Rastlinstvo nám ukázalo Jeho tvorivosť, pestrosť a nežnosť Jeho lásky a viedlo nás k našim koreňom. Vesmír nám odhalil majestát, moc a nekonečnosť Boha.
Zem nás upriamila na Boha − našu skalu, pevnosť a ochrancu. Rozľahlé vody nám darovali sviežosť a obnovu, ktorú smieme pri Pánovi načerpať. Zvieratá nám predstavili Boha ako praktického Otca, ktorý nezabúda na to, čo Jeho deti potrebujú, keď nám všetko stvorenie dáva do úžitku. Nad tým všetkým kraľuje On, ktorý vo svojej štedrosti a múdrosti postavil človeka nad všetko stvorenie, aby mu vládol. Tak nám dal poznať, akí sme pre Neho dôležití. Pri písaní mi v mysli akosi zneli slová piesne „Kráčal som dolinami“. Počas túry sme aj my kráčali dolinami (niektorí možno aj so strachom), pozerali na horu, kedy už budeme na vrchole a pri návrate si striasali z nôh prach. So zatajeným dychom sme sa mohli hory pýtať, kto jej tú veľkosť dal, kvetov kto im tú krásu dal, lienky, kto jej tie bodky dal. Spoločne sme hľadali odpovede na mnohé otázky či už pri hrách, modlitbe aj pri jedle. Pravdou je On sám. Nielen animátori na pár dní „nechali a stratili“ všetko, aby darovali a zároveň získali omnoho viac. Čas, ktorý možno stratiť alebo darovať iným. Naplnením boli detské úsmevy, spoločná radosť, nové alebo posilnené priateľstvá. Osobne som nad tým všetkým vnímala chrániacu Božiu ruku. Vďaka patrí všetkým, ktorí nás sprevádzali nielen modlitbami.
