Už je to nejaký ten čas, čo máme možnosť my, sabinovskí farníci, sledovať cestou do kostola alebo z kostola kúsok divočiny. Neviem koľkí z vás si ju všimli alebo započuli. Reč je o rodine dravcov sokola myšiara.
Táto rodinka sa rozhodla, že si svoje pohodlné hniezdočko „vybuduje“ v odkvape malého kostola. Tí z vás, ktorí ste si ich všimli, viete, že sa u nás nachádzajú už nejaký ten rôčik nad bočným vchodom vľavo. Tohto roku mali 2 malé prírastky, ktoré ste mohli zazrieť buď len naoko vystrašene sedieť na zemi a prelietať po pár metroch, alebo ešte len vykukovať z hniezda a spoznávať svet „tam vonku“.
Sokol myšiar patrí spolu s myšiakom lesným k najrozšírenejším dravcom v strednej Európe, hniezdi po celom území Slovenska od nížin až do alpínskeho stupňa. Naše sokoly myšiare sú stále, prelietavé i sťahovavé. Staré vtáky sú stálejšie než mladé. Niektoré jedince zimujú do 50 km od hniezdiska, niektoré tiahnu až do Afriky. Často u nás zimujú alebo cez naše územie tiahnu vtáky zo severnej Európy.
Svadobné hry začínajú už koncom februára a v marci. Rovnako ako ostatné sokoly, ani myšiare si hniezdo nestavajú, ale využívajú staré hniezda po väčších vtákoch. Na skalách, v lomoch a na rôznych budovách hniezdia na holom podklade. Stáva sa aj to, že zahniezdia na balkóne panelákového bytu. Samica znesie 4 6 vajíčok, sedí na nich 28 30 dní. Po vyliahnutí samica mláďatá ešte 8 dní zahrieva, počas ďalších ôsmich dní ich zahrievať postupne prestáva. Mláďatá opúšťajú hniezdo vo veku 27 30 dní (väčšinou v polovici júna až v júli), pričom ich rodičia ešte približne mesiac prikrmujú.
Ich potravou sú hlavne drobné cicavce, menšie druhy vtákov, veľký hmyz a žaby, no vo väčšej miere prevažujú plazy, najmä hady ako slepúch a jašterice. Zaujímavosť: Bolo dokázané, že sokol myšiar vidí ultrafialové žiarenie. Vďaka tomu vie rozoznať močové stopy okolo nôr hlodavcov, pretože od moču sa toto žiarenie silne odráža.
Rozdiel medzi samčekom a samičkou je v sfarbení hlavy. Samček má svetlosivé operenie hlavy, kým samičky hnedé. Na rozdiel od samčeka je hnedá aj predná strana a je pokrytá priečnymi pásmi s výrazným pruhom. Aj spodná strana je tmavšia ako u samčeka a viac fľakatá.
Dúfam, že si našich dravých farníkov najbližšie všimnete a obľúbite, veď sú to akísi „farníci-kostolníci“ a možno si aj zanôtite starú dobrú pieseň, v ktorej sa spieva...
„Hej, hej, hej, hej, sokoly, z výšky hľadia na to všetko, čo nás bolí. Zvoň, zvoň, zvoň nad krajinou, rozliehaj sa letom, zimou.“
