Aj keď už máme Veľkonočné Trojdnie a Veľkú noc za sebou, dúfam, že veľkonočná radosť a vedomie sviatočnosti, ba priam slávnostnosti, v nás všetkých trvá ďalej. A dúfam, že nekončí ani príbeh, ktorý sme spolu prežívali. Je to príbeh o manželoch a otcoch rodín (u niektorých aj s malými deťmi, príp. ešte krátko pred narodením), ktorí obetovali svoj čas (za podpory svojich manželiek) a tvrdo dreli spevy, predovšetkým k obradu umývania nôh na Zelený štvrtok a veľkopiatkového Pánovho žalospevu. Kapitolu hodnú úcty a obdivu tvoria aj muži, ktorí sa podujali spievať pre nás pašie. Chlapi, zaslúžite si náš veľký obdiv a ešte väčšie ĎAKUJEM!
Je to však príbeh aj o mladých dievčatách, z ktorých niektoré už pravidelne rok čo rok cítia zodpovednosť za prípravu Kvetnej nedele a celého Trojdnia, vrátane spevov liturgie hodín (popri ďalších aktivitách). Zo svojich mladších rokov si pamätám, že nie je ľahké skĺbiť pomoc doma, ktorá sa práve od dcér v čase sviatkov očakáva, s požiadavkami nácvikov a slávení. Preto aj vám, dievčatá, patrí obdiv a veľká VĎAKA! (a práve preto, že je vás čoraz menej, si vašu ochotu nesmierne vážim J).
Tento príbeh tvorili aj dámy, ktoré si toho už viac pamätajú. Svojou ochotou prekonali predsudky, že pozvanie pre ochotných spevákov bol ohraničený po určitý vek alebo, že pre niečo iné sa ich to netýka. Vďaka Bohu aj za ďalšie ženy, ktoré si popri domácnosti a rodine (niektoré aj popri nácvikoch s veľkým zborom) našli čas, sily a obetovali sa, aby sme vďaka nim mali slávenia krajšie. Aj vám, dámy, patrí veľký obdiv a naše ĎAKUJEM!
Chcem ešte poďakovať už spomínanému veľkému zboru pod vedením p. Fenikovej, ktorí v spolupráci s Julkou Ondášovou tiež dlhé hodiny venovali nácvikom aj pre naše krajšie sviatky. O to viac si vážim ich obetu, s ktorou viacerí zboristi spievali pri Veľkonočnej vigílii takmer do polnoci a hneď ráno šli do Veľkého Šariša, aby poslúžili aj tam, a potom znova o 10.30 v Sabinove. A niektorí už o 14.15 boli na fare pohotoví chystať slávnostné vešpery. K tomu sa nedá dodať nič viac, len veľké ĎAKUJEM!!!
Posledná skupinka: moji kolegovia, organisti. Chcem a priam musím POĎAKOVAŤ tým, ktorí každú voľnú chvíľu pred sviatkami aj počas nich (a sú to celé hodiny) venovali cvičeniu, aby sme všetci ešte lepšie mohli prežiť veľkonočnú radosť. A tomu obetovali svoje rodiny, svoj sviatočný časový harmonogram, svoje zdravie a o voľnom čase pred sviatkami či počas nich ani nehovoriac. ĎAKUJEM ešte raz všetkým, ktorí sa podujali využiť svoje talenty a čas, aby ste/sme mohli prežívať tajomstvo, smútok a jasot Veľkonočného Trojdnia.
Veľká noc nebola a ani dnes nie je koncom, ale začiatkom. Prežívanie a slávenie našej viery Veľkou nocou vrcholí. Preto vyzývam všetkých, ktorí poznajú svoje možnosti a talenty, aby ich dali do služieb ostatným. Naďalej ste pozvaní všetci zapojiť sa do spevov a pamätajte, že vek ani pohlavie nehrá úlohu, rozhodujúce sú možnosti a ochota, nič viac! Pozvaní sú aj hudobníci, myslím nielen gitaristov a pod., ale aj možných perspektívnych organistov. Ja sa tu síce zaoberám len hudobnou zložkou liturgie, čo je pochopiteľné, lebo za ňu som priamo zodpovedná, ale v každej oblasti služieb sa potešíme, ak sa nájdu pomocníci, od kostolníckej, cez miništrantskú, lektorskú, žalmistickú, aranžérsku... Pre všetky služby, ktoré, keď máte otvorené oči, vidíte, že sa už pred vami musel niekto nájsť a obetovať sa. Neverte bludu, ktorý je tak veľmi rozšírený, že keď už to či ono niekto robí, tak sa mu do toho netreba miešať. Nie farár to potrebuje. Všetci sa potrebujeme. Alebo presnejšie povedané... PÁN ŤA POTREBUJE. Všetkým, ktorí to pochopili, ešte raz ďakujem!
