Dnes sa veľa hovorí o materiálnych hodnotách a o bohatstve. Súčasný človek sa chce stať bohatým za každú cenu. Je až neuveriteľné, ako pracuje ľudská fantázia na ceste za bohatstvom. Spoločným menovateľom je podvod, ako okradnúť tých menej „šikovných“ a neobozretných. Dochádza k tomu, lebo absentuje morálka. Nečestne nadobudnuté bohatstvo nemôže priniesť trvalé dobro. Ak sa vytratí ľudskosť, čestnosť a spravodlivosť, ak sa stráca úcta k Bohu i k človeku, potom prestávajú platiť ľudské zákony a nastupujú zákony džungle. Ježiš vynáša všeobecne záväzné pravidlo (Lk 12, 13 15) „Chráňte sa všetkej chamtivosti, lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“ Chamtivosť opantá človeka natoľko, že už nevidí blížneho, iba seba samého. Správa sa ako sebec, ktorý v sebe zadusil cit pre spravodlivosť a lásku. Lakomstvo je ako jed, ktorý naskrze otrávi dušu človeka, takže nie je schopný vidieť veci reálne. Nie sme trvalými a výlučnými vlastníkmi materiálnych hodnôt, iba ich dočasnými správcami. Ježiš nám dáva východisko v nasledujúcom podobenstve: Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu. Premýšľal a hovoril si: „Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu.“ Potom si povedal: „Toto urobím. Zrúcam svoje sýpky, postavím väčšie a tam uložím všetko obilie a ostatný svoj majetok. Potom si poviem: duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!“ Ale Boh mu povedal: „Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahanobil, či je bude?“ Tak je to s tým, kto si hromadí poklady a pred Bohom nie je bohatý. (Lk 12, 16 21).
Ježiš pripomína druhý rozmer ľudskej existencie – vzťah k Bohu a večnosti. Život nás neustále presviedča o tom, že sme tu len dočasu. Boháč nepamätal ani nerátal s tým, že existuje iný plán – Boží plán. „V nebi si zhromažďujte poklady, tam ich neničí ani moľ, ani hrdza.“ (Mt 6, 20). Chamtivosť a lakomstvo oberajú človeka o pravé bohatstvo.