Šiesteho augusta roku Pána 2016 sme sa my, sabinovskí miništranti, rozhodli, že si zopakujeme náš bike trip z minulého roka. Bike trip plný sebazapierania, boja o život, utrpenia, prekonávania sa, potu a adrenalínu...
Všetko sa to začalo v sobotu. Starostlivo sme sledovali meteorologické predpovede a tie nám priali, teda presnejšie mali priať. Slniečko sa na nás malo usmievať už od rána a vzduch sa mal ohriať na prijemných 25. Všetko bolo inak. Slniečko sa neusmievalo, práve naopak, zahalilo sa do sivej periny a rozhodlo sa, že v dnešný deň nás sprevádzať nebude a spod svojej periny nám poslalo ešte severozápadné vetríky.
Zišli sme sa pred sabinovskou farou v dohodnutom čase a vydali sa na cestu s p. kaplánom Ľubošom. Po predošlých skúsenostiach sme tentokrát zvolili trošku iný variant cesty. Naším prvým cieľom boli Priehyby a odtiaľ smer Sedlo Čergov.
Zo Sabinova sme šli na Červenú Vodu (čiže do kopca) a poniektorí z nás už „zomierali“ na začiatku tejto obce (lebo boli po antibiotikách). Šli sme ďalej. Jakovany nás trošku osviežili svojím zjazdom a ani sme sa nenazdali a už sme boli v Majdane. V lese sme zle odbočili a vybrali sme sa nejakou cestou, ktorá sa vraj mala napojiť na tú správnu a vtedy sa to stalo...
Ozval sa zvuk, ktorý je postrachom každého bikera – pffffffffff. Všetci stuhli. Obeťou sa stal p. kaplán. Našťastie sme mali medzi sebou ľudí, ktorí sa v týchto veciach vyznajú a ihneď sa pustili do záchrany kaplánskej duše... Operácia to bola dosť dlhá a náročná. Vyskúšali všetko možné i nemožné, no žiaľ... náš výlet si vyžiadal svoju prvú obeť. S p. kaplánom sme sa museli rozlúčiť a piati sme pokračovali ďalej na Priehyby (tentokrát už správnou cestou).
Aby toho nebolo málo, začala nás skúšať aj príroda. Fúkal severský, chladný, do špiku kostí prenikajúci vietor a cesta, kam sme mali namierené, sa kúpala v mlieku. Rozhodli sme sa, že si opečieme klobásky a zároveň sa zohrejeme.
Napriek všetkým prekážkam sme boli odhodlaní pokračovať. Čakali nás tri hodiny a tridsať minút na Čergov. Samozrejme, že hneď sa cesta pred nami dvihla priam až do neba a mali sme čo robiť, aby sme ju zvládli. Pohltila nás hmla a vietor. Šli sme po značke a čím viac sme sa blížili k Solisku, tým väčšia bola hmla, tým dlhšia sa nám zdala cesta, tým silnejší bol vietor a tým hnusnejšie počasie. Priama úmera, ak sa nemýlim.
Začal sa boj o život. Solisko nám oznámilo, že na Sedlo Čergov to ešte máme riadnu „štreku“, ale nezľakli sme sa. Raz sme šli hore, potom dole. Takmer v pravidelných intervaloch. Hmla zhustla a my sme videli iba pár metrov pred seba. Začalo mrholiť a vietor fúkal ešte silnejšie. Musím spomenúť, že nie všetci sme boli vybavení na takéto podmienky... malo byť predsa slnečno. Miestami sme tlačili, lebo inak sa nedalo, zbierali sme všetky sily, snažili sa kryť pred vetrom, navzájom sme sa povzbudzovali, no nik z nás nevedel, koľko toho vydržíme.
Chvíľu sme si oddýchli (naposledy sme oddychovali, keď sme došli na Priehyby) a pokračovali sme. Terén bol konečne o čosi lepší a jednoduchší. Dočkali sme sa dlhších zjazdov a zjazdili sme až na chatu. Vyplašili sme diviačiky a vlci nás sledovali z bezpečnej vzdialenosti. Aby toho nebolo málo, ďalší z členov partie dostal defekt, no našťastie sme už boli na chate. Posilnili sme sa, popasovali s defektom, ohriali sa pri ohníku a šli. Síl nám už neostávalo veľa, no vidina vysielačov na Lysej nám dodávala akú-takú energiu pokračovať ďalej. Po ceste k nim sme sa posilňovali malinami (chutili vynikajúco) a vyšli sme až na samý vrch. Bolo jasné, že sme to DOKÁZALI. Zvíťazili sme nad sebou, ale v istom slova zmysle aj nad prírodou, jej nástrahami. Už nás čakal iba dlhokánsky zjazd až do nášho milovaného Sabinova. Cestu dole sme si dokonale vychutnali a užili a vďaka Bohu sme sa zdraví vrátili domov.
A ten, ktorý tento výlet prežil, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé, on vie, že hovorí pravdu. Toto svedectvo ste práve dočítali a tak môžeme povedať, že 48,37 kilometra naprieč divočinou (v hnusnom počasí) je predsa len fajný výletik. Ďakujem(e) pánovi kaplánovi Ľubošovi, že bol ochotný s nami ísť a samozrejme aj vám chalani – Marek, Filip, Miloš, Šimon.
