Konečne k nám zavítalo teplo a slnko! Máme za sebou krásny slnečný víkend. Niet nad ten úžasný pocit, keď sa zobudíme do slnečného dňa. Inak tomu nebolo ani včera. Keď som sa zobudila do nového rána, v mysli mi hneď prebehla myšlienka „Vďaka ti, Pane, za takéto dni.“ Bolo tak krásne, že som sa túžila ísť prejsť. Vychutnávala som si teplé slnečné počasie a začala som premýšľať nad tým, akí sme stále nespokojní. Keď je vonku chladno, tak nadávame, aby už prišlo teplo. Keď je veľmi teplo, chceme zimu. Ak vonku prší, chceme sucho a ak je sucho, tak veľmi túžime po daždi. Takí sme my ľudia. Často sme nespokojní s tým, čo máme a stále nám niečo chýba. Chceme to tak a tak, ale nie tak, ako to je. Boh nám dáva za hrsť milostí a my? Ako sa k tomu postavíme? Nechceme to, lebo to nie je pre nás ideálne... Ak máme toho málo, chceme toho veľa a ak máme toho veľa, chceme ešte viac! Nikdy nebudeme úplne spokojní s tým, čo máme a aký život máme. Ani počasie nám nikdy nevyhovie.
Skúsme sa tak nad tým zamyslieť. Buďme spokojní s tým, čo máme a prosme o to čo naozaj potrebujeme. Nenaháňajme sa za vecami, ktoré sú nepotrebné. Tento týždeň sa budem modliť a ďakovať za to, čo mám. Budem rada, ak sa do takého kruhu vďaky k nášmu nebeskému Ockovi pridáte. Veď máme za čo ďakovať! Prajem Vám krásne prežitý nový týždeň...