V gréckej mytológii nájdeme príbeh, keď Zeus poveril Prometea úlohou vytvoriť ľudské bytosti z hliny. Neskôr ho však potrestal za to, že ukradol oheň a dal ho smrteľníkom. Pripútal ho ku skale, kam k nemu každé ráno priletel orol, aby mu vyďobal pečeň. Cez noc Prometeovi dorástla nová, aby mal orol chutné raňajky. Prekliatím človeka bola aj krásna Pandora, ktorú na Diov rozkaz vytvoril Hefaistos. Vlastnila skrinku, naplnenú všetkými strasťami a súženiami. Neodolala pokušeniu a skrinku otvorila, čím nevedomky vypustila do sveta jej desivý obsah, s výnimkou beznádeje, ktorá zostala vo vnútri.
Adam a Eva neodolali pokušeniu a jedli ovocie zo zakázaného stromu. Už od vzniku sveta existoval hriech aj pokušenie. Ježis sa postil 40 dní a nocí. K unavenému a vyčerpanému prišiel pokušiteľ, aby premenil kamene na chleby a aby sa mu klaňal výmenou za všetky bohatstvá sveta. „Odíď, satan,“ povedal Ježiš a prišli anjeli a posluhovali mu. Lebo platí: „Pánu Bohu svojmu sa klaňaj a jemu jedine božskú poctu vzdávaj!“ (Mt 4, 10).
Všetko bolo stvorené ako dobré, vrátane každého človeka. Máme však slobodnú vôľu, ktorú môžeme využívať, ale aj zneužívať. Každý ju občas zneužije a toto zneužitie sa volá hriech. „Veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva.“ Hovorí Pavol (Rím 3, 23). Ani my sa nevyhneme rôznym nástrahám a pokušeniam. Mali by sme mať na pamäti, že Boh nás nikdy neopustí a vždy nám bude nápomocný.