13. mája 2017 uplynie 100 rokov od prvého zjavenia Panny Márie, ktorá sa zjavila trom malým deťom vo Fatime v Portugalsku.
Zjavení bolo spolu 6 a posledné bolo 13. októbra. 70 000 ľudí bolo svedkami niečoho, čo sa stalo známym ako slnečný zázrak. Slnko chaoticky rotovalo po oblohe. Predchádzajúcu noc a v to ráno silno pršalo, ale ľudia aj zem sa pozoruhodne vysušili. Pochybovači tvrdia, že slnečný zázrak bol ukážkou masovej halucinácie. Ale v medicínskej literatúre nenájdeme opis ani dvoch ľudí, ktorí by mali v rovnakom čase rovnakú halucináciu. 70 000 ľudí videlo to isté, nehovoriac o tom, že niektorí z nich boli ateisti, teda prikláňajúci sa neveriť ničomu s príchuťou zázraku. Alebo prípad Márie Lemarchandovej, ktorá sa zázračne vyliečila po tom, čo vstúpila do lurdského kúpeľa. Zrazená krv sv. Januára, biskupa umučeného za cisára Diokleciána roku 304 n. l., sa zachovala v sklenenej nádobe v Neapole. Niekoľkokrát za rok sa skvapalňuje. Vedecké testy už najmenej štyristo rokov nedokázali vysvetliť tento jav. Ale celé kresťanstvo je založené na zázraku – zázraku prázdneho hrobu. Pavol hovorí, že bez neho by naša viera bola márna (1 Kor 15, 14).
Apoštol Tomáš zvaný Didymus, nebol prítomný, keď sa Ježiš po zmŕtvychvstaní zjavil apoštolom. Uveril pri ďalšom zjavení, keď vložil prsty do Ježišových rán. Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli a uverili (Jn 20, 24 − 29). Preto naša viera musí byť neochvejná a silná, vychádzajúca z Ježišovho učenia.