Ježišovho učenia, iste by sme sa v tom mnohí zhodli na Ježišovej reči na vrchu (Mt 5. – 7. kap.); a ešte konkrétnejšie by to boli blahoslavenstvá. V tomto našom, v poradí treťom zamyslení, ktoré podnietila príležitosť blahorečenia Anky Kolesárovej, nemáme možnosť zamýšľať sa hlbšie nad všetkými blahoslavenstvami. Uskromnime sa iba konštatovaním, že ony sú takou pomyselnou reťazou, na ktorej každé jedno blahoslavenstvo je takým ohnivkom, či článkom reťaze, ktoré zapadá do toho ďalšieho. Okrem toho prvé štyri blahoslavenstvá hovoria o čomsi podstatnom, čo ak sa naplní v našom živote, tak budeme svedkami toho, čo je opísané v ďalších štyroch blahoslavenstvách.

Táto tretia katechéza súvisiaca s odkazom života Anky Kolesárovej je téma čistoty, resp. čistého srdca. Čo znamená čisté srdce? Ide o záležitosť týkajúca sa iba pohlavnej čistoty, alebo o čosi viac a čosi ešte hlbšie, čo je skôr koreňom toho, čo označujeme pojmom „pohlavná čistota“? Už samotné umiestnenie tohto blahoslavenstva do druhej polovice nám niečo naznačuje a napovedá. Pokúsme sa však „zájsť na hlbinu“ posolstva, ktoré je ukryté v tomto blahoslavenstve.

To prvé, čo už aj z bežného života môžeme povedať o čistote je skutočnosť, že veci čistíme kvôli tomu, aby sme ich mohli ďalej použiť. Či ide o riad, odev alebo aj izbu. Každodenná skúsenosť nás učí, že čistota je veľmi dôležitá pre použiteľnosť toho či onoho. Mohli by sme rozvíjať aj jej zdravotný, či estetický aspekt, no tieto i ďalšie jej atribúty môžeme vždy zhrnúť do aspektu „použiteľnosti“, resp. kvality tejto použiteľnosti.

Som presvedčený, že všetky pozemské – viditeľné veci nás učia o tých nebeských – neviditeľných, ako to aj Pán Ježiš vyjadril v Jánovom evanjeliu slovami: Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach; akože uveríte, keď vám budem rozprávať o nebeských? (Jn 3,12) Čisté srdce je podobne nevyhnutnou podmienkou k tomu, aby Boh mohol použiť kohokoľvek z nás pri budovaní svojho kráľovstva. Ak sa chceme postaviť do jeho služieb, ak túžime, aby nás Boh použil v tejto dobe, musíme si uvedomiť, že jediným PIN kódom k tomu je čisté srdce.

Čisté srdce v tom pôvodnom biblickom význame znamená srdce nerozdelené alebo srdce celistvé. Keďže ono je epicentrom nášho bytia, z ktorého vychádzajú všetky naše postoje a rozhodnutia, je dôležité najprv samotné rozhodnutie: chcieť slúžiť Bohu, rozhodnúť sa v svojom živote mu skutočne slúžiť. Práve v reči na vrchu Pán Ježiš upozorňuje na to, že nemôžeme slúžiť dvom pánom. (porov. Mt 6,24)

Všetko doteraz povedané by možno bolo síce pekné a azda aspoň čiastočne aj pravdivé, ale bolo by to málo významné pre život kohokoľvek, ak by sme si nenačrtli aj cestu k čistote srdca. A to sa dostávame k pravdivosti slov knihy Kazateľ, ktorý tvrdí: Nič nie je nové pod slnkom. (Kaz 1,9) Tou cestou k čistote srdca je totiž modlitba. No jedným dychom treba dodať aj to, čo je základom, či podstatou každej modlitby; a ním je počúvať Boha. Ak môžeme definovať modlitbu tak, ako sme sa to od detstva učili, čiže ako rozhovor s Bohom, tak Boh je v tomto rozhovore s nami oveľa dôležitejší a jeho slovo je na úplne inej rovine ako to naše, ľudské. Preto najistejšou a najzákladnejšou cestou k čistému srdcu je cesta jeho očisťovania dvojsečným mečom, ktoré preniká až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a správne posudzuje myšlienky a úmysly srdca (porov. Hebr. 4,12)

To je dôvod, prečo aj žalmista v 119. žalme prehlasuje: Ako sa mladík na svojej ceste udrží čistým? Tak, že bude zachovávať tvoje slová. (Ž 119,9) A preto aj Pán Ježiš povie svojim učeníkom: Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. (Jn 15,3)

Naše zamyslenie nad čistým srdcom nás teda privádza k dôležitému uvedomeniu, že na ceste k očisťovaniu srdca zohráva dôležitú úlohu Božie slovo. Neuspokojme sa s tým a podľa Kristovho odporúčania buďme ako deti, ktoré sa neustále pýtajú: prečo? Prečo je to tak? Čo je vlastne Božie slovo? Zrejme najvýstižnejšie na to dáva odpoveď sv. apoštol Pavol, ktorý v 2.liste Timotejovi takto „definuje“ sväté Písmo: Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti. (2Tim 3,16) To, čo v slovenčine je preložené ako „vnuknuté“, v gréčtine je slovo „theopneustos“, čo doslovne znamená „Bohom vydýchnuté“ – to, čo vyšlo z Božích úst. A prečo niečo vychádza z úst, či už z tých našich alebo Božích? Prečo niečo nemôžeme v sebe udržať a potrebujeme sa s tým zdieľať? Odpoveď na tieto otázky zohráva kľúčovú dôležitosť a ona znie takto: Lebo nám na tom záleží; lebo nám to „leží“ na srdci.

Božie slovo je slovom, ktoré vyšlo zo srdca Boha. Z plnosti srdca hovoria ústa. (Lk 6,45) A ak nás ľudí spája rozprávanie sa medzi sebou, vzájomné zdieľanie – vzájomná komunikácia, tak podobne nás to spája aj s Bohom. Nikdy nás však s niekým nezblíži náš monológ bez počúvania. Tak nás aj s Bohom nezblížia iba naše, hoci aj úprimné, slová modlitby bez počúvania jeho slova.

Čisté srdce nie je produktom nášho úsilia, našej snahy, našej námahy, či výlučne iba nášho rozhodnutia. Je to Božie dielo, na ktorom sme tým všetkým spomínaným pozvaní k spolupráci. Preto sa často modlíme: Pretvor naše srdce podľa Srdca svojho! A táto modlitba nemôže byť nikde úprimnejšie myslená, ak sa to naše srdce „neotočí“ k Srdcu Ježišovmu, k Srdcu Božiemu, k Srdcu Slova, ktoré sa stalo telom.

V dobe, keď žila Anka Kolesárová neboli média, neboli sociálne siete, nebola nielenže ochrana osobných údajov, ale ani ochrana pozemského života. Bolo však vtedy to, čo je tu od počiatku: Božie slovo, skrze ktoré povstalo všetko a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. (porov. Jn 1,3-5) V ňom počúvame aj toto vždy aktuálne povzbudenie, ktoré vyšlo zo srdca nášho Boha a ktoré zrejme aj Anka dobre poznala: Nebojte sa tých; čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle. (Mt 10,28)

Čím iným zakončiť toto naše zamyslenie ako modlitbou Božím slovom, a to Dávidovou prosbou o čisté srdce: Bože, stvor vo mne srdce čisté a v mojom vnútri obnov ducha pevného… (Ž 51,12)