Bože, daj mi dosť pokory znášať veci, ktoré meniť nemôžem, daj mi dosť odvahy meniť veci, ktoré meniť môžem a daj mi dosť rozumu, aby som tieto dva druhy vecí vedel rozlíšiť. (František z Assisi)
Zlo, ktoré môžeme zmeniť, máme povinnosť zmeniť všetkými spôsobmi. Ak to neurobíme, hrešíme a treba sa z toho spovedať. To je veľmi dôležité. Existuje však zlo, ktoré nemôžeme zmeniť. Trpezlivo ho treba znášať. Utrpenie s tým spojené môžme obetovať na konkrétny úmysel. Nevyliečiteľná choroba – to nie je Boží dar. Boh nedáva také dary. Boh je milosrdný. Treba sa pokúsiť túto chorobu trpezlivo znášať. Vtedy to, čo je zlom je premenené a dostáva veľkú moc, spasiteľnú. Predčasná, náhla alebo tragická smrť blízkych je strašným zlom. To je zlo, ktorému nemôžeme zabrániť. Čo nám ostáva? Preklínať Boha, svet, opiť sa, brať zo zúfalstva drogy... hodiť sa bez zásad a zábran do víru života na škodu Bohu, sebe a iným? Ľudia to tak robia. Skúsme s pohľadom na kríž trpezlivo znášať prázdnotu a smútok.
Vtedy treba vysloviť modlitbu: „Ježišu, dôverujem Ti.“ Verím, že ty všetko vidíš inak, že z toho všetkého učiníš dobro, že to má zmysel.