V histórii sa ešte nestalo, aby sa na jednom námestí stretli štyria pápeži: dvaja prítomní fyzicky a zvyšní dvaja dívajúci sa z neba. Tohtoročná Nedeľa Božieho milosrdenstva je teda príležitosťou, kedy sa milióny veriacich po celom svete stanú svedkami tejto výnimočnej udalosti. Už vo Svätom písme čítame, ako Ježiš svojim učeníkom pripomenul, že sú omilostení, lebo prežívajú to, čo si iní pred nimi iba želali vidieť (Lk 10, 24).
Aj my veriaci, ktorí sme boli svedkami Veľkého jubilea v roku 2000, teraz opäť prežívame v srdci veľkú radosť nad krásnou udalosťou. Nových svätých z radov pápežov dostávame ako dar Cirkvi, aby nám boli príkladom pre lepší kresťanský život. Ak si uvedomíme, že posledný kanonizovaný pápež bol Pius X. 29. mája 1954, tak je to úctyhodná príležitosť na zamyslenie sa nad danou skutočnosťou. Pius X. bol dokonca prvým svätorečeným pápežom od 17. storočia.
Obaja noví svätci však do dejín našej Cirkvi vošli nezameniteľným spôsobom. Ján XXIII. ako skromný pápež dobrého srdca a plný kresťanskej lásky. Svojím zmyslom pre humor prelomil vatikánske tabu, začal 2. vatikánsky koncil, ktorého záverov sa, žiaľ, nedožil. O to viac bol prítomný duchovne.
Naproti nemu nový moderný svätec, prvý Slovan na pápežskom stolci, ktorý rozsieval Božie slovo na všetkých kontinentoch a hlásal Krista ako Apoštol národov 20. storočia. Prežil atentát, po ktorom nám dal veľký príklad odpustenia. Nikdy nepoľavoval v hlásaní Krista aj napriek prekážkam, vysokému veku, chorobám a iným útrapám. Niesol ich až po odchod k Otcovi. Našu krajinu miloval, o čom svedčia jeho tri pastoračné návštevy.
Títo dvaja pápeži boli výnimoční, každý vo svojej dobe, každý inak a príkladom svätého života nás zaväzujú k hlbšiemu vzťahu ku Kristovi a vernosti jeho Cirkvi. Noví Svätí Otcovia, orodujte za nás!
