Turínske plátno sa po taliansky nazýva Sacra Sindone, z čoho pochádza aj výraz sindológia, veda zaoberajúca sa náukou o turínskom plátne. Vďaka fotografii sme sa o plátne dozvedeli tajomstvo, ktoré skrýva v sebe.
V roku 1848 mesto Turín oslavovalo 400. výročie Turínskej katedrály. V rámci osláv bola naplánovaná výstava sakrálneho umenia, vrátane turínskeho plátna. Pri tejto príležitosti taliansky kráľ dovolil nielen vyfotografovať plátno, ale súhlasil aj s jeho výstavou. Treba poznamenať, že na turínskom plátne bola znázornená nejasná postava muža a navyše − neviditeľná voľným okom. Prvý človek, ktorý vyfotografoval turínske plátno, bol taliansky fotograf Secondo Pia.
28. mája 1898 o 21.30 po niekoľkých expozíciách, pri rôznych osvetleniach a expozičných časoch s následným vyvolaním dosky, cítil mimoriadne vzrušenie. Z nejasného obrazu, ktorý očakával, sa mu objavila pôsobivá fotografia tváre a prirodzená podoba postavy. Bolo mu zrejmé, že obraz postavy na turínskom plátne je negatív a to, na čo sa pozerá, je fotografia podobajúca sa na umučeného muža, s najväčšou pravdepodobnosťou Ježiša Krista. Roh oltára so soškami anjeličkov boli na negatíve − negatívne. Keď to zverejnil, neuverili mu. Upodozrievali ho, že urobil nejaké triky s chemikáliami. Až po 33 rokoch sa staručký Pia, vtedy už 75-ročný, dožil plnej rehabilitácie. Fotografovanie plátna bolo zverené profesionálnemu fotografovi Giuseppe Enriemu. Po zhotovení snímkov všetky pochybnosti o správnosti fotografických procesov padli a bolo sa treba definitívne vyrovnať s faktom, že nejasný obraz postavy na plátne je ozajstný negatív. Okrem toho vynikajúca kvalita snímok umožnila študovať detaily obrazu. Dodnes táto problematika zamestnáva mnohých vedcov, lekárov, biológov, chemikov, ale aj historikov, ktorí skúmajú turínske plátno s najmodernejšími metódami.
(pokračovanie)