Kniha „Denníček“, ktorú napísala sv. Faustína, obsahuje všetky podrobnosti, ktoré sú späté s Božím milosrdenstvom. Napísala ju v posledných rokoch svojho života na žiadosť Pána Ježiša a z poslušnosti k svojmu spovedníkovi a profesorovi pastorálnej teológie Michalovi Sopočkovi. V nej nachádzame formy kultu úcty Božieho milosrdenstva, ktoré sú spojené s jednotlivými prisľúbeniami.
Pri správnom šírení a praktizovaní úcty k Božiemu milosrdenstvu sa treba odvolávať, ako som už spomenul, na profesora teológie, poľského kňaza Ignáca Rózyckého, ktorý bol poverený pápežom Jánom Pavlom II., a ktorý na základe Denníčka sv. sestry Faustíny vymenoval päť foriem úcty Božieho milosrdenstva.
1. Obraz Milosrdného Ježiša
Obraz Milosrdného Ježiša je najznámejší obraz zmŕtvychvstalého Ježiša Krista na celom svete. Vznikol roku 1931 v cele kláštora Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva v Plocku, kde sa sestre Faustíne zjavil sám Pán Ježiš. Uvádza: „Večer, keď som bola v cele, uzrela som Pána Ježiša v bielom rúchu. Jednu ruku mal pozdvihnutú k žehnaniu a druhou sa dotýkal odevu na prsiach. Z poodhaleného rúcha na prsiach vychádzali dva veľké lúče, jeden červený a druhý svetlý. Po chvíli mi Ježiš povedal: „Namaľuj obraz podľa toho, ako ma teraz vidíš s nápisom: Ježišu, dôverujem Ti. Túžim, aby tento obraz bol uctievaný najprv vo vašej kaplnke, a potom aj na celom svete>. (Den. 47) Sľubujem, že duša, ktorá bude tento obraz uctievať, nezahynie. Sľubujem jej tiež víťazstvo nad nepriateľmi už tu na zemi, ale najmä v hodine smrti. Ja sám ju budem chrániť ako svoju slávu.“ (Den. 48) Kópie obrazov, ktoré nemajú pri Ježišových nohách nápis, alebo majú niečo iné, ako bolo zjavené, nereprezentujú správny obraz. Tak rozhodla aj Konferencia biskupov Slovenska 30. júna 2009 v Košiciach na svojom 63. plenárnom zasadnutí.
Keď sa sestra Faustína opýtala, čo znamenajú tieto lúče, dostala odpoveď: „Svetlý lúč znamená vodu, ktorá ospravedlňuje duše, červený lúč znamená krv, ktorá je životom duší... Šťastný, kto bude žiť v ich tieni...“ (Den. 299) Dušu očisťuje sviatosť krstu a pokánia a najhojnejšie ju sýti Eucharistia – teda tieto dva lúče znamenajú sviatosti a všetky milosti Ducha Svätého. Podstatou zobrazenia Božieho milosrdenstva sú lúče, ktoré svojimi farbami poukazujú na krv a vodu, čo na Veľký piatok vytiekli z Ježišovho boku na dôkaz jeho vykupiteľskej smrti pre večný život ľudí.
Obraz je pre Ježiša nástrojom, prostredníctvom ktorého udeľuje milosti. Dávam ľuďom nádobu, s ktorou majú prichádzať k prameňu milosrdenstva po milosti. Tou nádobou je tento obraz. (Den. 327) Je veľmi dôležité, aby sme mali neochvejnú dôveru v Božie milosrdenstvo. Aby mu verili všetci hriešnici bez posudzovania, kto je väčší, alebo spáchal menej hriechov. Sv. Pavol v Liste Rimanom píše: „Lebo niet rozdielu: veď všetci zhrešili...“ (Rim 3, 23)
Ježiš si želal, aby sme vykonali denne aspoň jeden skutok milosrdenstva. Svätej Faustíne oznámil: „Žiadam od teba skutky milosrdenstva, ktoré majú vyplývať z lásky ku mne. Milosrdenstvo svojim blížnym môžeš prejavovať trojakým spôsobom: po prvé – skutkom milosrdenstva, po druhé – milosrdným slovom, po tretie – modlitbou.“ (Den. 163) Teda dôvera k Bohu a milosrdenstvo k blížnym tvoria podstatu úcty k Božiemu milosrdenstvu. Ježiš ubezpečil sv. Faustínu, že jeho obraz pritiahne veľa duší k Bohu a prostredníctvom neho bude v dušiach pôsobiť Božie milosrdenstvo.
28. apríla 1935 na druhú veľkonočnú nedeľu, keď kňaz zdvihol najsvätejšiu Oltárnu sviatosť, aby ňou požehnal účastníkov liturgie, Faustína uvidela Krista v takej podobe ako na obraze. Sám Ježiš udelil zhromaždeným požehnanie a lúče milosrdenstva sa rozšírili na celý svet. (Den. 420)
20. júna 1935 na sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi obraz Božieho milosrdenstva umiestnili na jeden zo štyroch oltárov. Počas procesie, keď položili najsvätejšiu Oltárnu sviatosť na oltár, lúče z obrazu prešli cez svätú hostiu a rozišli sa na celý svet. Faustína vtedy začula slová, že cez ňu ako cez túto hostiu prejdú lúče milosrdenstva na svet.
Obraz Božieho milosrdenstva je viditeľný prostriedok k našej spáse, preto by nemal chýbať v našich kostoloch a domácnostiach.
(pokračovanie nabudúce)