Keď 13. marca tohto roku, pri druhom výročí svojho zvolenia za pápeža, Sv. Otec František oznámil, že chce vyhlásiť mimoriadny Svätý rok, spôsobil nielen v cirkevných kruhoch, ale aj mimo Cirkvi prekvapenie a vyvolal mnoho otázok. Po necelom mesiaci, 11. apríla, zverejnil bullu Misericordiae Vultus, ktorou vyhlasuje mimoriadny Svätý rok a ktorá je kľúčovým dokumentom pre pochopenie dôvodov (prečo ho vyhlásil), významu (čo nám môže priniesť) a pre naše prežívanie tohto Roka milosrdenstva. Načrtáva Cirkvi – aj nám, cestu, ktorou by sme mali kráčať – preto dnes ponúkame Jeho myšlienky.
Cirkevné dokumenty dostávajú zvyčajne názov podľa prvých slov, ktorými začínajú. Pápež začína bullu: „Ježiš Kristus je tvárou Otcovho milosrdenstva.“ Preto má názov Misericordiae Vultus – tvár milosrdenstva. A pápež pridáva: „v týchto slovách je zhrnuté tajomstvo kresťanskej viery“ – máme teda pred sebou čosi dôležité a rozhodujúce pre našu vieru.
V rozhovore pre časopis Credere sa pýtajú pápeža, ako vôbec prišiel na tému milosrdenstva. Odpovedal, že mu to neprišlo na um len tak, túto tému zdôrazňovali už pápeži pred ním, sv. Ján Pavol II. napísal v roku 1993 encykliku o Božom milosrdenstve Dives in misericordia (Bohatý na milosrdenstvo), potom svätorečenie sv. Faustíny a sviatok Božieho milosrdenstva – to všetko už tvorí istú tradíciu. Aj prvé „Anjel Pána“ pápeža Františka bolo o milosrdenstve Boha, takže: „vyšlo to zvnútra: Duch Svätý niečo chce“. Potrebujeme milosrdenstvo, spolucítenie – schopnosť spolutrpieť, lebo už sme zvyknutí na zlé, kruté správy a na najväčšie nevraživosti, ktoré urážajú meno a život Boha. Svet potrebuje zistiť, že Boh je Otec, že existuje milosrdenstvo, že krutosť ani odsúdenie nie je cestou.
Za hlavnú myšlienku – motto Roka vybral pápež slová: „Milosrdní ako Otec“ podľa Lukášovho evanjelia: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“ (Lk 6, 36) Je to Kristov príkaz adresovaný tým, ktorí počúvajú jeho slová, preto aj my musíme najskôr počúvať Božie slovo, rozjímať nad ním v tichu, prijímať milosrdenstvo Otca a mať ho ako svoj životný štýl. Aj my potom prídeme na to, čo sv. Tomáš Akvinský pochopil už v 13. storočí, že milosrdenstvo Boha nie je prejavom slabosti, ale v ňom sa najviac ukazuje jeho všemohúcnosť. Boh prejavuje svoju všemohúcnosť práve vtedy, keď sa zmilúva a odpúšťa, takže neexistuje hriech, ktorý by nemohol odpustiť.
Pozrime sa s pápežom do Svätého Písma a zistíme, že milosrdenstvo je kľúčovým slovom, ktoré označuje konanie Boha voči nám. V Starom zákone sa božia povaha často opisuje pomocou slov „trpezlivý a milosrdný“. Nachádzame to pri mnohých udalostiach dejín spásy, keď jeho dobrota prevažuje nad trestom a zničením. Viaceré žalmy poukazujú na túto vznešenosť jeho konania. Výnimočným je žalm 136, ktorý rozpráva o dejinách Božích zjavení tak, že každý druhý riadok sa ako refrén opakujú slová: „Lebo jeho milosrdenstvo je večné.“ Tým chce povedať, že vďaka milosrdenstvu všetky udalosti Starého zákona majú hlbokú spásnu hodnotu. Milosrdenstvo robí z dejín Boha s Izraelom dejiny spásy. Preto bol tento žalm používaný pri najdôležitejších liturgických sviatkoch.
V Novom zákone Ježiš Kristus zjavuje milosrdenstvo cez vzťahy s ľuďmi, s ktorými sa stretá, cez skutky, ktoré koná, hlavne voči hriešnikom, chudobným, vylúčeným, chorým a trpiacim. Povahu Boha ako Otca odhaľuje Ježiš v podobenstvách, zvlášť v podobenstve o stratenej ovci, o stratenej drachme a o otcovi a dvoch synoch (známejšie ako „o márnotratnom synovi“). V nich sa zdôrazňuje Božia radosť najmä vo chvíli, keď odpúšťa. Je v nich jadro evanjelia i našej viery. Milosrdenstvo sa v nich predstavuje ako sila, ktorá všetko premáha, napĺňa srdce láskou a utešuje odpustením.
Ježiš nám však porozprával aj príbeh o nemilosrdnom sluhovi, ktorému pán odpustil veľa, ale on nebol ochotný inému sluhovi odpustiť málo. Ním nám hovorí, že milosrdenstvo nie je len postojom Boha k nám, ale má byť aj naším postojom k ľuďom. Je však smutné, že v našej kultúre je skúsenosť odpustenia čoraz vzácnejšia. Dokonca sa niekedy zdá, že sa vytráca samotné toto slovo.
Osobitným znakom tohto roka má byť putovanie – možno už teraz uvažujeme, kam sa vyberieme v Roku milosrdenstva. Pápež tu zdôrazňuje: púť symbolizuje, že aj milosrdenstvo je cieľom, ktorý treba dosiahnuť a ktorý si vyžaduje námahu a obetu, lebo má byť popudom na obrátenie. Námaha a obeta sa teda má prejaviť ani nie tak vo fyzickom kráčaní (hoci možno aj), ale hlavne v našej snahe zmeniť náš život – v snahe o obrátenie, a to býva namáhavé a žiada obetovať sebectvo. Keby sme putovali, dokonca aj peši na koniec sveta, a prešli aj všetky Sväté brány, ale by nám pri tom chýbala námaha obrátenia a s tým spojená duchovná obeta, potom by to bol len športový výkon bez vplyvu na náš život a vieru.
A čoho sa má dotýkať táto naša snaha? Sv. Otec František vidí konkrétne tri oblasti života, v ktorých je potrebná naša námaha obrátenia. Prvou oblasťou je naše posudzovanie, ohováranie, klebety. Pripomína nám, akú škodu narobia tieto reči! Hovoriť zle o bratovi v jeho neprítomnosti znamená stavať ho do zlého svetla, kompromitovať jeho povesť a uvrhnúť ho napospas klebetám. Namiesto toho by sme mali v pozitívnom zmysle pripustiť, že v každom človeku je niečo dobré, a nedovoliť, aby trpel pre naše jednostranné súdy a pre naše domýšľanie si, že všetko vieme.
Ďalšiu výzvu na obrátenie adresuje pápež tým, ktorí patria do zločineckých skupín: „Pre vaše dobro vás prosím, zmeňte spôsob života...v mene Božieho Syna... Násilie použité na hromadenie bohatstva nasiaknuté krvou vás neurobí mocnými ani nesmrteľnými.“ Myslím však, že nielen mafiánom pripomína: „neupadnite do hroznej pasce namýšľaním si, že život závisí od peňazí a že v porovnaní s nimi nič nemá hodnotu... Je to len klam. Peniaze si nevezmeme na druhý svet. Peniaze nám neprinesú pravé šťastie.“ Možno by sme si mali všetci tieto slová opakovať častejšie počas tohto Roka.
Treťou výzvou sa obracia na páchateľov alebo spolupáchateľov korupcie – po slovensky podplácania. Aj nám patria pápežove tvrdé slová: je to hnisavá rana spoločnosti, je ťažkým hriechom, ktorý volá do neba. Podplácanie je zlo, ktoré sa zahniezdilo v každodenných gestách, aby sa následne rozšírilo do verejných škandálov. Korupcia je tvrdošijné zotrvávanie v hriechu, snaží sa nahradiť Boha ilúziou, že peniaze predstavujú formu moci – alebo že obálkou sa dá vybaviť všetko. Na jej vymazanie z osobného a spoločenského života je potrebná múdrosť, bdelosť, čestnosť, transparentnosť spolu s odvahou verejne na ňu poukazovať. Ak sa proti nej otvorene nebojuje, skôr či neskôr z nás spraví svojich komplicov a zničí nám život.
Keď sme si teda mysleli, že v tomto mimoriadnom roku bude treba ísť niekam, dokonca peši, tak zo slov Sv. Otca vyplýva, že za dôležitejšie putovanie považuje cestu od posudzovania a ohovárania – k veľkodušnosti a oceneniu dobra v druhom človeku; od kultu peňazí a konzumu – k slobode od spotreby a spokojnosti s málom; a od podplácania – k čestnosti a poctivosti. A to je namáhavá púť a možno bude trvať dlhšie ako celý mimoriadny rok. Na tejto púti sa však prostredníctvom Brány milosrdenstva môžeme dať objať Božím milosrdenstvom. Pri takomto putovaní sa môžeme stať milosrdnými voči druhým, ako je Otec milosrdný voči nám.
Dôležité miesto na tejto púti má sviatosť zmierenia, pretože umožňuje hmatateľne zakúsiť veľkosť Božieho milosrdenstva. K tomu chce Sv. Otec uľahčiť veriacim prístup k odpusteniu hriechov, ktoré sú napr. vyhradené Apoštolskému stolcu, a tiež od hriechov proti životu, preto počas Svätého roka udelil všetkým kňazom fakultu dať rozhrešenie od hriechu potratu všetkým, ktorí sa ho dopustili a s kajúcim srdcom prosia o odpustenie. A tiež chce rozšíriť možnosti získavania odpustkov, ale v tejto veci sa očakáva ešte oficiálne vyhlásenie Apoštolskej penitenciárie.
V stredu 9. decembra, deň po otvorení Roka milosrdenstva, pri audiencii na záver svojej katechézy nám Sv. Otec František ponúkol jednoduchú modlitbu na každý deň tohto roka: „Pane, som hriešnik, Pane, som hriešnica. Príď so svojím milosrdenstvom. – Je ľahká, nie?“
A v poslednom článku svojej bully nás pozýva otvoriť dvere svojho srdca: „Nechajme sa počas tohto jubilea prekvapiť Bohom.“