V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. (Lk 1,39 - 40)
Aj my, partia tridsiatich mladých ľudí, sme sa vydali na cestu za našou nebeskou mamkou Máriou do Levoče. V piatok ráno sme sa zúčastnili sv. omše, na ktorej don Pavol posvätil náš pútnický kríž a dal požehnanie na cestu. Posilnení duchovnou aj fyzickou stravou sme mohli s radosťou a očakávaním v srdci vyraziť. Po ceste sme do batôžka úmyslov napísali tie svoje, aby sme ich v Levoči mohli odovzdať Panne Márii a každú námahu, otlaky, či únavu obetovali práve za nich. Počasie nám prialo celú cestu a iba sem-tam na nás spadla nejaká osviežujúca kvapka. Prvú noc sme strávili v Nižnom Slavkove, v obecnej škole, kde sme nazbierali nové sily do ďalšieho dňa. Ako sa hovorí: „Ranné vtáča ďalej doskáče,“ a tak, ani my sme nazaháľali a skoro ráno sme rannou omšou, ktorú celebroval don Pavol, oslávili sv. Cyrila a Metoda. Po nej sme sa opäť vydali na cestu, kde sme si mohli vychutnať Božiu prítomnosť v podobe krásnej prírody, lúk, zelených lesov a majestátnych pohľadov na Tatry. Po dlhej ceste sme dorazili na Mariánsku horu a naplno vychutnávali atmosféru a sprievodný program. Na sklonku dňa sme sa ešte poďakovali Stvoriteľovi polnočnou sv. omšou a pod ochranným plášťom Panny Márie uložili na odpočinok pod hviezdnatou oblohou. V nedeľu ráno nás zobudili mariánske piesne a slnečné lúče hladiace našu tvár, aby sme sa mohli pripraviť na slávnostnú sv. omšu, ktorú celebroval J. Em. Jozef kardinál Tomko a zavŕšiť ňou naše putovanie.
Veľká vďaka patrí Pánu Bohu a Panne Márii za to, že sme sa všetci v poriadku vrátili domov, a všetkým, ktorí nám akoukoľvek službou, či duchovnou alebo materiálnou, pomohli putovať na toto posvätné miesto za tou, ktorá povedala: „Nech sa stane Tvoja vôľa.“