Dobré príbehy mi vždy pomáhali uvedomiť si ranu v mojom srdci – ten páliaci pocit túžby a prázdnoty, ktorý v sebe máme všetci a ktorý nás má nasmerovať na nekonečno. Pixar nielenže vytvoril film, ktorý mi umožnil dotknúť sa tej rany a tiež našepkáva, čo s ňou.

V hlave je príbeh jedenásťročnej dievčinky Riley. Vnútri jej hlavy žije päť personifikovaných emócií – Radosť, Hnev, Znechutenie, Strach a Smútok, ktoré riadia jej život od konzoly v „Riadiacom centre“. Kedykoľvek sa istá emócia dotkne konzoly, tá sa rozsvieti pre ňu typickou farbou, a tým ovláda, čo Riley koná. Rozprávačkou príbehu je Radosť, pochopiteľne radostná a nadšená emócia, ktorá nechce nič iné, len aby bola Riley šťastná. Radosť si váži aj ostatné emócie, s výnimkou Smútku. Veď ako by mohlo Riley pomôcť, že bude smutná? Riley sa len veľmi ťažko vyrovnáva s tým, keď sa jej rodina sťahuje. Dúfa, že ju podržia rodičia, no otec, ktorý má ešte plnú hlavu sťahovania, ju len neurčito odbije. Vtedy sa po konzole načiahne Smútok, ale Radosť ho zastaví a pritom sa snaží potlačiť a ignorovať bolesť, ktorú Riley cíti. Takto vlastne Radosť sama podľahne naraz dvom lžiam. Dúfa totiž, že bolesť buď dokáže potlačiť, alebo ju zasýti pominuteľnými vecami. Ani jedna z týchto metód nefunguje. Pominuteľné radosti nemôžu naplniť naše ubolené srdce a snaha o ignorovanie je márna, čo život veľmi skoro dokáže. Následkom tohto zákroku Radosti sú ona i Smútok vypudení z Centrály, kým jediné pocity, ktoré ju odteraz môžu viesť, sú Hnev, Strach a Znechutenie. Smútok a Radosť sa okamžite vydajú na cestu, aby sa dostali späť do Centrály a umožnili jej opäť byť šťastnou. Smútok vie byť dosť často v depke, zhrýza sa a je nemožné motivovať ho. No svoju skutočnú povahu odhalí vtedy, keď je pevne odhodlaný dostať Radosť späť do Centra, len aby sa Riley mohla opäť tešiť. I jemu záleží na tom, aby bolo Riley dobre. Keď sa im podarí vrátiť sa do Centra, zistia, že bez Radosti a Smútku sa Riley jej bolesť znechutila, začala sa hnevať na všetko s ňou súvisiace a báť sa, že sa jej už nikdy nezbaví. Hnev s pomocou Strachu a Znechutenia Riley naviedol, aby utiekla z domu. No tým, že si vybrala únik, sa Riley tiež rozhodla ignorovať svoju bolesť. Avšak aby ste dokázali niečo také, nesmiete si pripustiť žiadne pocity. Takto sa emócie ocitli za dverami vedúcimi ku konzole. Riley sa stala úplne skľúčená a apatická. Pri pohľade na to sa všetky emócie obrátia na Radosť a žiadajú, aby všetko napravila. Na ich prekvapenie Radosť pustí ku konzole Smútok. Zrazu sa konzola opäť rozsvieti a Riley šokovaná vyskočí. Už zasa cíti! Jej bolesť vypláva na povrch a ona sa hneď vracia domov. V ústrety jej bežia rodičia. Teraz už Riley dokáže pomenovať svoju bolesť a o všetkom im porozpráva. Ubezpečia ju, že bolesť má svoje miesto v našom vnútri. Keď sa Riley rozplače a jej drahí ju objímu, Smútok položí ruku Radosti vedľa tej svojej na ovládací panel a Riley sa usmeje. V tejto scéne sme my všetci Riley a našimi rodičmi sú Mária a Ježiš. Keď si pripustíme bolesť, držiac pritom za ruky Lásku a Milosrdenstvo, nájdeme pravú radosť. Všimnite si však, že Riley smútok neopustil. Je to dôležité, lebo Boh nám nesľubuje odňať všetku bolesť a žiaľ. Sľubuje nám však, že práve uprostred prežívania bolesti sa budeme môcť otvoriť najväčšej možnej radosti: šťastiu z toho, že sme vo svojej ranenej ľudskosti milovaní. Niekedy môže byť ťažké uveriť tomu, ale je to tak. Chudobní v duchu, tí, ktorí cítia svoju prázdnotu a bolesť, sú naozaj blahoslavení a skutočne šťastní, lebo im patrí nebeské kráľovstvo i Božie srdce.

Pozývame rodiny s deťmi, ale aj ostatných na premietanie krásnej rozprávky V hlave. V pondelok 28.12. o 16.00 hod. v kine Torysa. Aj takto môžete spolu stráviť sviatočný čas a vyraziť na hodnotný príbeh.