Ruženec je evanjeliová modlitba a tak ju nazývajú dnes viac ako v minulosti duchovní pastieri a vedeckí pracovníci. Okrem toho sa lepšie pochopilo, ako ruženec usporiadane postupne rozvíja a dáva najavo, akým spôsobom sa Božie Slovo z milosrdného Božieho rozhodnutia zapojilo do ľudských osudov a uskutočnilo dielo vykúpenia, veď v ruženci sa príhodne po poriadku uvažuje o základných spasiteľných udalostiach, ktoré sa uskutočnili v Kristovi, od panenského počatia Božieho Slova a tajomstiev Ježišovho detstva až po vrcholné veľkonočné udalosti, to jest požehnané umučenie a slávne vzkriesenie, a ich účinky v rodiacej sa Cirkvi na Turíce i v samej Panne Márii, keď po tomto pozemskom vyhnanstve bola s telom i dušou vzatá do nebeskej vlasti. Pochopilo sa i to, že zadelenie ružencových tajomstiev do troch skupín úplne zodpovedá časovému postupu udalostí, a najmä predkladá spôsob, akým sa pôvodne viera ohlasovala. Okrem toho Kristovo tajomstvo sa predkladá tým istým spôsobom, ako ho chápe svätý Pavol v slávnom hymne v Liste Filipanom, v ktorom ohlasuje poníženie, smrť a povýšenie Ježiša Krista.
Ruženec sa teda opiera o evanjelium a jeho stredobodom je tajomstvo vtelenia a ľudského vykúpenia. Preto je to vonkoncom kristologická modlitba. Veď najvlastnejšia zložka ruženca – Litániové opakovanie anjelského pozdravenia Zdravas', Mária – premieňa sa na neprestajnú Kristovu chválu. Na Krista ako na najvyššiu métu sa vzťahuje anjelovo posolstvo a pozdrav Krstiteľovej matky: Požehnaný plod tvojho života. Ba opakovanie Zdravas', Mária je akoby osnova, na ktorej sa rozvíja kontemplácia tajomstiev. Lebo Ježiš, ktorý sa spomína v každom Zdravase, je ten istý, ktorého po poriadku predkladajú pripomínané tajomstvá ako Syna Božieho a Syna Panny Márie, ktorý sa narodil v betlehemskej jaskyni; ktorého matka v chráme obetovala; predkladajú ho ako chlapca, ktorému záleží na tom, čo patrí jeho Otcovi; predkladajú ho ako Vykupiteľa ľudí v smrteľných úzkostiach v Getsemanskej záhrade, bičovaného a korunovaného tŕním; krížom obťaženého a zomierajúceho na Kalvárii; ako vzkrieseného z mŕtvych, vystupujúceho do Otcovej slávy, aby zoslal dary Ducha Svätého. Je všeobecne známe, že podľa dávnej obyčaje sa v každom Zdravase k menu Ježiš pridáva doložka, pripomínajúca predkladané tajomstvo, aby sa tak napomáhala kontemplácia a myseľ sa zhodovala s hlasom. Táto obyčaj sa v niektorých krajinách podnes zachováva (Pavol VI., apoštolská exhortácia O Mariánskom kulte).
Ak prejdeme od Ježišovho detstva, skrytého života v Nazarete k jeho verejnému životu, naše rozjímanie nás privedie k tajomstvám, ktoré môžeme nazvať tajomstvami svetla. Vskutku najväčším tajomstvom Krista je to, že je svetlom. On je „svetlo sveta“ (]n 8, 12). No táto pravda sa objavuje najmä počas rokov jeho verejného účinkovania, keď ohlasuje evanjelium Božieho kráľovstva. Keď mám kresťanskému spoločenstvu naznačiť päť významných okamihov - žiarivých tajomstiev z tohto obdobia Ježišovho života, myslím si, že môžu byť príhodné odhalené v týchto udalostiach: 1. pri jeho krste v Jordáne, 2. keď zjavil sám seba na svadbe v Kane, 3. keď ohlasoval Božie kráľovstvo a vyzýval na obrátenie, 4. pri jeho premenení a 5. pri ustanovení Eucharistie, sviatostného vyjadrenia veľkonočného tajomstva (Ján Pavol II., Apoštolský list Rosarium Virginis Mariae, č. 21).
Úplné odpustky môžu získať tí, čo sa modlia ruženec v kostole, v kaplnke alebo v rodine, v rehoľnom spoločenstve alebo nábožnom združení. Na získanie odpustkov sa stanovuje: 1. Stačí štvrtina celého ruženca, čiže päť desiatkov, 2. k modlitbe treba pridať nábožné rozjímanie o tajomstvách, 3. pri verejnom recitovaní treba vysloviť tajomstvá podľa zaužívaného zvyku (Enchiridion indulgentiarum, conc. 17).