Kým ostatným spolužiakom sa zdá, že prázdniny pomaly končia, tie naše, našťastie, ešte len začínajú. Aj takto mohli zhodnotiť po polnoci na 4. augusta svoj návrat zo súťaže RoboCup 2015 v čínskom meste Hefei štyria žiaci Cirkevnej ZŠ sv. Jána Krstiteľa − S. Guláš, S.Vargovčík, A. Božek a L. Falát. Okrem radosti zo zvítania sa s rodičmi a s vôňou domova však bolo možné chlapcom z očí čítať aj: „Stálo to zato.“ Veru, začiatok júla bol ešte v Sabinove vyplnený tvrdou prípravou robotov na náročnú celosvetovú súťaž. Potom mamky zbaliť kufre, ešte krížik na cestu a hurá do sveta. Lietadlo – pre niektorých prvýkrát v živote, potom krátka aklimatizácia pri Čínskom mori, všade dookola len čínske písmenká, miesto lyžice paličky a stále ryža. 6 dní v súťažnej hale – aspoň že bola klimatizovaná. Dokončovanie vystúpenia, technické interview pred medzinárodnou porotou, tréningy, dve semifinálové vystúpenia, nakoniec ešte súťaž supertímov, ktorá okrem tvorivosti a technických schopností vyžadovala aj komunikáciu a schopnosť koordinovať riešenie úloh so žiakmi stredných škôl Japonska, Taiwanu a Maďarska. A naši žiaci, hoci najmladší, boli jasným prínosom v ich tíme. Až 23. júla mali za sebou všetky robotické vystúpenia. Aj keď postup do finále sa nepodaril, chlapci už dobre rozumejú vyjadreniu niektorých športovcov: „Dali sme do toho naozaj všetko“. Myslím, že aj veľmi veľa skúseností a sebadôvery získali – mnohé si možno uvedomia až časom. Pekné bolo pozorovať, ako sa kamarátia a navzájom si fandia aj s tímom sabinovskej súkromnej ZŠ. Je výnimočné, že na takejto súťaži sa zúčastnili až dve školy z jedného mesta a myslím, že sme v Číne robili dobré meno Sabinovu aj Slovensku. Nechcem zaberať priestor farského listu robotikou, ale aspoň jedno veľké „Ďakujeme“ vám všetkým, ktorí ste k súťaži deti povzbudili, sprevádzali modlitbami či inak pomohli. Ďakujeme obzvlášť rodičom, Arcibiskupskému úradu v Košiciach, našej pani riaditeľke, kolegom v škole a všetkým sponzorom.
Naj Číny? Po návrate z takej veľkej a pre nás zvláštnej krajiny s obrovskou históriou sa žiada ešte čosi napísať. Našu fotoreportáž a cestopis z pohľadu chlapcov nájdete na stránke školy. Na internet pribudol aj blog „Čína očami Slováka“ od môjho manžela, ktorý nás viedol a pomáhal nám nie len v neznámej krajine, ale aj v stredoškolskej robotike. Som mu veľmi vďačná za oporu aj podporu. Tu chcem napísať len o stretnutí s obyvateľmi Číny. Boli to vždy krásne zážitky a hoci sme s nimi ťažko hľadali spoločné slová, ich trpezlivosť a ochota (niekedy pomohla aj technika) nakoniec vždy viedli k porozumeniu. Všetci máme v adresári, ale hlavne v srdci, uschovaný kontakt na Karolínu − dobrovoľníčku, ktorá nám obetavo pomáhala od rána do večera počas celej súťaže. Bola aj veselou spoločníčkou aj sprievodcom pri poznávaní okolia Hefei a ďalej s nami komunikuje mailami, akoby nebolo na svete nič dôležitejšie. Čína už nie je pre mňa len vzdialená najhustejšie obývaná krajina sveta. Je to krajina Karolíny, jej priateľov a známych, jej podobných ľudí. (Nečínske mená si dávajú kvôli nám, aby sme ich vedeli oslovovať.) Je to zrazu krajina, o ktorej chcem vedieť stále viac, páči sa mi a vážim si ju. No s neskrývanou radosťou sa prechádzam po Sabinove, usmievam sa na známych aj neznámych, lebo všade dobre, ale doma najlepšie. Rovnako si vážim a rada spoznávam aj náboženstvo Karolíny a zároveň sa nesmierne teším, že v našej farnosti a v našej Cirkvi je moje doma. Teším sa, že prvé slová, ktorými sa mi tu v piatok po návrate Boh prihovára, sú o tom, že Boh sa prihovára. Neuveriteľné. A v nedeľnom evanjeliu sa Ježiš mojej malovernosti trpezlivo prihovorí znovu: „U Prorokov je napísané: Všetkých bude učiť sám Boh.“ :)
