Ranné čakanie v zápche.
Ohovárajúci člen rodiny.
Nečakané výdavky za opravu auta.
Stratená peňaženka.
Hromžiaca osoba v obchode so zeleninou.
Horúčka.
Dieťa nevediace pochopiť domácu úlohu.
Únava.
Chýbajúci chlieb pri večery.
Toto sú veci, ktoré napĺňajú obyčajné dni. V každom z týchto momentov sme postavení pred rozhodnutie: Božia vôľa alebo moja vôľa (pohodlie). Svätosť alebo hriech. Často si myslíme, že svätosť je produktom správnych okolností. Keby sme len mali viac času, modlili by sme sa. Keby tu neboli všetci tí nepríjemní ľudia, mohli by sme milovať ľudí okolo nás. Keby sa nikdy nestalo nič zlé, mohli by sme byť trpezliví a vďační Bohu za všetko. Ale svätosť nie je vecou perfektných podmienok. Také neexistujú. Svätosť je to, čo urobíme za nedokonalých podmienok. Každodenný život nám dáva tisíc príležitostí konkrétne odpovedať na Božiu lásku. Väčšinu z nich premrháme, keď prechádzame životom na auto-pilot, odpovedajúc inštinktívne a vášnivo bez toho, aby sme sa rozhodovali urobiť z našich dní niečo viac. My ale nič viac ako tieto dni nemáme. Svätosť je, keď Božia vôľa a naša vôľa idú paralelne vedľa seba. Každý deň, každú chvíľu sme postavení pred voľbu: dovoliť, aby sa Božia vôľa diala v tomto svete v obyčajných situáciách, alebo odmietnuť a ísť proti Jeho snahe posvätiť našu každodennosť. To, ako sa rozhodneme, určuje náš život. Pôda, na ktorej sa ukazuje nábožnosť? „Žeravá pec“, ktorá utvára svätých? Nie je to bezbolestná utópia, kde všetko ide tak, ako má. Nie je ňou nič iné, ako často ťažké, zraňujúce, frustrujúce okolnosti každodenného, všedného života. Čo s nimi urobíte? Dovoľte aby obyčajné ožilo.
