Dobu, ktorú dnes žijeme, opisujeme ako rýchlu. Máme veľa povinností, rôznych úloh, či už ako rodičia alebo ako zamestnanci v práci. S nostalgiou počúvame našich rodičov, resp. starých rodičov, ktorí hovoria o tom, ako sa pracovalo v socializme. Že ľudia boli k sebe milší a že mali viac času. My v súvislosti s časom poznáme len termíny „mám čas“, „nemám čas“, ušetrím čas“... Božie slovo v advente používa iné vyjadrenie: „naplnil sa čas“. A o tom je vlastne oslava každého jubilea – o naplnenom čase.
V utorok, 8. decembra začneme v Cirkvi sláviť Mimoriadny rok milosrdenstva. Počuli sme už o jeho čiastočnej súvislosti s kultom Božieho milosrdenstva. Dôležitejšie je však všimnúť jeho spojitosť s Jubilejným rokom. Naša generácia mala možnosť zažiť prechod do nového tisícročia a s tým spojenú aj oslavu Jubilea 2000 vyhlásenú pápežom Jánom Pavlom II. Nielen naša generácia, ale rovnako aj stovky generácií pred nami vnímali potrebu väčšieho priblíženia k Bohu a s tým spojenú aj túžbu po očistení od hriechu. V Starom zákone sa dozvedáme o Izraelitoch, ktorí každý siedmy rok slávili ako Jubilejný. Mal to byť čas, kedy sa ľuďom odpustia dlhy, vráti sa im majetok a otroci dostanú slobodu. Toto Jubileum im malo pripomenúť, že celý ich život prebieha pod Božou vládou; že všetci a všetko podlieha Bohu. Tento čas bol pre nich časom pozviechania – fyzického i duchovného.
Ohlásením „milostivého roku“ začína svoje pôsobenie aj Ježiš v synagóge, keď rozvinie zvitok proroka Izaiáša. Cirkev v tomto počine vidí možnosť vykúpenia z hriechov a odpustkov vôbec. Nielen starozákonní Izraeliti cítili potrebu byť bližšie pri Bohu, aby ich očistil. V roku 1300 sa medzi ľuďmi rozšíril chýr, že kto sa vydá na púť do Ríma, tomu budú odpustené hriechy. Treba však povedať, že vo vtedajšej dobe bola púť jedným z bežných spôsobov konania pokánia po sviatosti zmierenia. Teda kvôli veľkým davom pútnikov prichádzajúcim do Ríma, sa takto začala tradícia jubilejných, resp. milostivých rokov. Spočiatku sa konali každých 100 rokov, no neskôr, aby jubileum zažila každá generácia, každých 25 rokov.
V celých dejinách sveta teda ľudia pociťujú túžbu žiť špeciálny čas, kedy budú bližší Bohu a On im. Aj keď žijeme v čase, ktorý neustále plynie, predsa nám Ježiš zanechal spôsob, ako čas „spomaliť“. Kým v Starom zákone museli ľudia čakať, kým nadíde čas Jubilejného roka, my sami, prežívajúc Rok milosrdenstva, môžeme žiť inak už teraz – už dnes. Aktuálny milostivý rok totiž predstavuje Boha ako toho, kto spolu s ľuďmi „pridal do kroku“. Hoci sa náš čas zrýchlil a pribudli povinnosti, Boh znova hľadá spôsob, ako byť blízko. Aj keď my nemáme čas...