V poslednej dobe ma zarazilo zopár skutočností. Jednou z nich bol môj smutný objav spred pár mesiacov. Totiž na jednej z katedier mojej školy, konkrétne na katedre biológie, majú zbierku vypreparovaných zvierat a vtákov. Keď som však raz okolo tej zbierky prechádzala, zbadala som niečo, čo mi vyrazilo dych. Medzi tými exponátmi boli aj maličké nenarodené deti v rôznych štádiách vývinu. Okrem mňa tam postávalo ešte zopár študentov, ktorí sa práve na niečom veselo zabávali. Očividne im to, na čo som zdesene hľadela, bolo ukradnuté. Dlho po tom som nemyslela na nič iné. Naozaj sme ľudský život, taký krehký a vzácny, degradovali na úroveň exponátu?
Zdá sa mi, že sme si na to všetko akosi zvykli. Hovorí sa, že človek si zvykne na všetko. Ale je v pojme všetko zahrnutá aj ľahostajnosť voči životu človeka? Dá sa vôbec zvyknúť si na zlo? Veď predsa žijeme len raz. Myslím, že je to dostatočný dôvod na to, aby sme ten jeden život, ktorý (zatiaľ) máme, prežili ako ľudia. A, aby som bola konkrétnejšia, ako Božie deti.
Iste, niekedy život nie je taký, ako sme si ho naplánovali. Možno by sme ho chceli vymeniť za lepší, bezstarostnejší. Keď sa nad tým ale zamyslíme, naše starosti sú niekedy len pseudoproblémami v porovnaní s trápením druhých, však? Ani to, že nie vždy sme so životom spokojní, nám nedáva žiadne právo ničiť ho, či už ako hodnotu alebo celkom doslovne.
Krátko po tom, čo som prvýkrát uvidela tie malé deti, išla som do kostola. Len tak, sadnúť si a porozprávať sa s Bohom. Keď som vošla dovnútra, moju pozornosť upútala malá nástenka, na ktorej viseli oznamy. Okrem tých som tam totiž našla niečo, čo mi dodalo ešte väčšiu istotu, že stále - a v tejto dobe zvlášť - sa oplatí bojovať za život:
„Nikdy nezabudni: To, že žiješ - bola idea niekoho iného a že dýchaš - Jeho dar pre teba. Nikdy nezabudni: Nikto nemyslí, necíti a nekoná tak ako Ty a nikto sa neusmieva tak ako teraz Ty. Nikto nevidí nebo presne tak ako Ty a nikto nikdy nevedel presne to, čo vieš Ty. Tvoju tvár nemá nikto na svete a také oči máš iba Ty. Si bohatý, čo bez peňazí alebo s nimi, lebo môžeš žiť! Nikto nežije tak, ako Ty. Si vítaný, nie dieťa náhody, nie výstrelok prírody. Bez ohľadu na to, či svoju pieseň života spievaš v mole alebo v dure, si Božou myšlienkou, a to geniálnou.“