Ľudia Ježišovej doby mali svet rozdelený do troch častí: nebesia – miesto, spojené s Bohom a symbolizujúce Boha; zem – miesto, kde žije človek; podsvetie – miesto, kam zostupuje po smrti. Toto miesto pobytu zosnulých, kam po smrti zostúpil Kristus, volá Sväté písmo „šeól“ (po hebrejsky) alebo „hades“ (po grécky), lebo tí, čo sa tam nachádzajú, sú pozbavení videnia Boha. Taký bol totiž pred príchodom Vykupiteľa údel všetkých zosnulých, či už zlých, alebo spravodlivých. Keď Kristus zostupuje do podsvetia, ide tam akoby v čase dozadu až na úplný začiatok. Známa je ikona ako Ježiš zostupuje do podsvetia, ide proti plynutiu času, aby sa stretol s praotcom Adamom a s pramatkou Evou a vyvádza ich z hrobu. Ježiš Kristus, tým, že zostúpil k zosnulým, priniesol spásu aj tým, čo zomreli pred ním. Ježiš teda vstupuje do moci podsvetia a ohlasuje radostnú zvesť o vykúpení. Prekonáva skutočnosť smrti. Robí zo smrti, ktorá bola bránou do podsvetia, bránu do života. Vykupuje smrť. Je to najťažšie vysvetliteľné tajomstvo. Až skúsenosť našej vlastnej smrti nám dovolí preniknúť do hĺbky tohto tajomstva.
Potvrdením toho, že Ježiš skutočne premohol smrť a že je pánom života i smrti je to, že vstáva z mŕtvych.
Ježišovo vzkriesenie nie je vrátením sa k predchádzajúcemu životu, ako napr. Jairová dcéra, naimský mládenec, Lazár. Ježišovo vzkriesenie je oslávením ľudskej prirodzenosti. Paralelu nachádzame na hore premenenia, kde Ježiš zjavuje učeníkom svoju slávu. Ježiš je pri vzkriesení oslávený v diele Najsvätejšej Trojice, pretože ono je dielom Otca, Syna i Ducha Svätého. Ježiš pri vzkriesení zjavuje Božiu slávu. Ukazuje nám nový rozmer našej ľudskej prirodzenosti, ktorá je prijatá do života Najsvätejšej Trojice.
Niektorí s tým majú problém. „Ježiš nevstal z mŕtvych“ – v takomto duchu sa nesú už prvé obvinenia učeníkov zo strany ich oponentov. V Matúšovom evanjeliu sú obvinení, že potajomky vzali Ježišovo telo a rozširovali správu o jeho vzkriesení. Ďalšia z námietok je, že nemuselo byť jeho telo ukradnuté, ale učeníci z veľkého smútku si vo svojej predstavivosti vyfabrikovali správu o jeho zmŕtvychvstaní. Ďalšie názory zase priraďovali zjavenia vzkrieseného Ježiša k svetu mátoh, resp. halucinácií.
V prvom rade treba povedať, že samotný prázdny hrob nie je dostatočným dôkazom, a ani evanjeliové správy to tak neinterpretujú. Celý kontext a hlavne svedectvo učeníkov pri prázdnom hrobe sú pozoruhodnými argumentmi, ktoré spolu s Ježišovými zjaveniami vo večeradle a pri iných príležitostiach dávajú ucelený obraz o prežívanej skúsenosti. Námietka, že si to učeníci vymysleli je v protiklade s ich ustráchanými prejavmi pred a počas Ježišovho ukrižovania, ako aj toho ako sa po jeho smrti ukrývali za zatvorenými dverami.