Tak ako životne dôležité funkcie sú odrazom nášho zdravotného stavu, tak nám môže byť ochota milovať a slúžiť nápomocná pri hodnotení nášho vzťahu k Ježišovi. Vieme, že Boh chce, aby sme boli milí k svojim blížnym, štedrí k chudobným a aby sme odpúšťali tým, ktorí nám ublížili. Poznáme tieto prikázania a často premýšľame o tom, aké ťažké je zachovávať ich. No Ježiš nám nedal prikázania, aby nám boli bremenom. Chce, aby sme verili, že ich môžeme zachovávať, keď mu budeme verní (1 Jn 5, 3–4). Vie – a chce, aby sme to verili – že tieto prikázania nie sú len idealistické, vzdialené ciele, ktoré sa nám nikdy nepodarí dosiahnuť.

K čomu nás vedie Božia láska ? Ako chce dosiahnuť, aby sme si navzájom umývali nohy? Jednou z možností, ako odpovedať na túto otázku, je pripomenúť si katolícke učenie o skutkoch duchovného a telesného milosrdenstva. Samozrejme, že nemôžeme všetky skutky konať každý deň. Sväté písmo nám hovorí: „Slúžte si navzájom podľa toho, kto aký dar dostal (1 Pt 4, 10). A tu by sme chceli zdôrazniť tri možnosti, ako to urobiť.

1. Šíriť evanjelium. Čo môže byť väčším prejavom lásky ako získať niekoho pre Ježiša? Čo môže byť povzbudivejšie ako počuť, že Ježiš nás chce oslobodiť od hriechu a naplniť naše srdce svojou prítomnosťou? A práve toto je evanjelizácia. Naše slová či naša dobrota, súcit a trpezlivosť umožňujú ostatným presvedčiť sa o láske, ktorá zmenila naše srdce – a to vzbudí ich záujem a zvedavosť.

2. Odpúšťať. Keď prežívame vo svojom srdci Božiu lásku, vždy sa to spája s odpustením: „Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici“ (Rim 5, 8). Je to láska, ktorá odpúšťa, láska, čo radostne objíma hriešnikov a zmýva ich hriechy. A takto môžeme zachovávať Ježišovo prikázanie milovať svojich nepriateľov a modliť sa za tých, čo nás prenasledujú (Mt 5, 44–46). Čím väčšmi sme naplnení jeho láskou, tým viac mu budeme podobní. Pretrvávajúca závisť sa stratí. Túžba po pomste sa zmení na túžbu požehnať a odpustiť svojim nepriateľom a vidieť, ako ich naplní Ježišova láska.

3. Pomáhať núdznym. Svätý Pavol píše, že Ježiš sa stal chudobným, aby sme sa my jeho chudobou obohatili (2 Kor 8, 9). Boh nás vyzýva, aby sme aj my nasledovali jeho štedrosť a ujali sa trpiacich a núdznych. Na samom počiatku stvorenia nás Boh vyzval, aby sme naplnili zem, podmanili si ju a panovali nad všetkým stvorením (Gn 1, 28). Nemáme dobre spravovať len prírodné zdroje; týka sa to všetkého, čo človek vytvára, teda aj spoločnosti a kultúry.

Keď sa staráme o chudobných a chorých, starých aj mladých, väzňov a utláčaných, dávame tým najavo, že je v nás prítomný Ježiš. Potvrdzujeme skutočnosť, že sme všetci rovnocennými členmi Božej rodiny a máme rovnaké práva a výsady. Ježiš sa obetoval za celé ľudstvo a povedal nám, že jeho poslaním je šíriť lásku po celom svete. A toto poslanie uskutočňuje prostredníctvom nás.