Ahojte ľudkovia, Sabinovčania. Chceme sa s vami podeliť s časom, ktorý sme spoločne strávili na birmovaneckom víkende v termíne od 12.12. do 14.12. Počas toho spoločného času sme zažili množstvo srandy a zábavy. Dozvedeli sme sa znova niečo nového o tom, ako nás Boh, náš Otec, miluje, že náš hriech je to, čo nás vzďaľuje od prežívania tejto Božej lásky a že náš Otec poslal Syna, Ježiša na tento svet, aby nás zachránil a spasil a priviedol späť k Otcovi. Potom v sobotu večer sme sa spolu modlili a prijali Boha do svojho srdca a rozhodli sme sa mu darovať naše životy. Podarilo sa nám vytvoriť spoločenstvo a boli sme super partia.

Môžem povedať, že nám bolo fakt super a že náš Otecko sa celý čas staral o to, aby nám nič nechýbalo. Ďakujeme vám za vaše modlitby, za to, že aj vďaka vám bol tento čas s našimi birmovancami požehnaný a plný radosti. Už dnes sa tešíme na ďalšiu „várku“ našich birmovancov.

Ponúkam aj svedectvá našich birmovancov, ako oni prežívali tento spoločný čas s Bohom a s nami animátormi. :-)

Keď nám naši animátori oznámili, že nás čaká duchovná obnova, po pravde sme neboli tomu veľmi nadšení. Prvé, čo nám napadlo bolo, že sa budeme vkuse modliť, ale opak bol pravdou... Animátori pre nás pripravili množstvo aktivít, prostredníctvom ktorých sme sa mohli zamyslieť sami nad sebou a uvedomiť si, čo je pre nás v živote prioritou. Prostredníctvom prednášok, ktoré sa týkali hlavne nás mladých, nám umožnili nájsť bližší vzťah k Bohu. Modlitbu sme vyjadrovali aj spevom a ukazovačkami :) Spestrením programu bol menší výletík, pri ktorom naša Maťka (krásne dievča na invalidnom vozíku) zdolala „Mount Everest“ (= výlet na Kamenický hrad). Pri prechádzke sme zažili kopec srandy a zábavy. Vybudovali sme si nové priateľstvá, ktorým sme sa nebránili a veľmi sa tomu tešíme. Čas strávený s týmito ľuďmi nás obohatil a ponúkol nám lepšie spoznať lásku Boha, jeho blízkosť, pretože on je náš najvernejší priateľ, ktorý nás nikdy nesklame. Priateľom, ktorí nám pripravili perfektný víkend, patrí veľké ĎAKUJEM a s istotou môžeme povedať, že to vôbec neľutujeme. (Miška a Veronika)

Tak ja sa volám Alojz a práve som sa dostal na birmovaneckú chatu. Moje prvé slová boli: „No čo ja tam budem robiť? Ja? Veď nie som práve najčestnejší a podobne. A vôbec, veď som taký hriešnik, čo tam budem robiť medzi toľkými „svätými ľuďmi?“ Ale môj názor sa začal meniť, keď som prišiel medzi všetkých tých mladých ľudí. Akú majú radosť z normálnej veci, z obyčajnej chaty. Po úvodnej zoznamovačke a prvej téme v piatok večer prišla sobota. Animátori si pre nás pripravili prekvapenie a bolo to fakt veľké prekvapenie. Bola to sobota, akú som ešte nezažil. Sobota plná emócií a aj mňa, toho „pohana“ to zobralo. Fakt ma to zobralo, takže aj mne sa pustili slzy a najsilnejší okamih bol ten, ako som odovzdal dušu Bohu. Bola to sobota odovzdania života Bohu, ktorá ma tak zmenila a v tej chvíli mi nebolo všetko jedno a keby som mohol, tak idem ešte raz na takýto víkend. Ďakujem. (Alojz)