„Boh vzkriesil Ježiša a my všetci sme toho svedkami.“ Tak končí dnešné 1. čítanie. Táto veta nech nám všetkým pripomenie, prečo sme kresťanmi: aby sme svedčili o Ježišovi. Hovorí sa, že Ježiš má veľa učeníkov, ale málo svedkov. Áno, stále menej je tých, čo sa ho zastanú, čo sa ozvú, čo sa neboja vyjadriť svoj náboženský postoj a ukázať vieru. Ježiš vraví: „Nebojte sa! Ja som s vami..“ Tá najdôležitejšia a najvýznamnejšia udalosť v ľudských dejinách – Pánov kríž a zmŕtvychvstanie – si zaslúži, aby sme o nej hovorili a nemlčali. Najlepšie vlastným príkladom a štýlom života. Všetko prežívať vo svetle tejto udalosti. Aj keď nekončia naše starosti a kríže, ani choroby a utrpenia, a stretne nás ešte veľa ťažkých situácií v živote, pri tom všetkom musíme hrdo stáť a dívať sa za nich, trochu viac do diaľky. Tam uvidíme nebeskú vlasť, ktorá nás čaká. Kresťan je síce vo svete, ale nesmie byť z tohto sveta, musí svedčiť o Ježišovi a o nebi.
Svätý Serafín Sarovský strávil desať rokov v lese v mlčaní. Neprehovoril ani na svojho rehoľného spolubrata ktorý mu raz za čas nosil jedlo. Nakoniec, po vnútornej premene, svoje mlčanie ukončil a začali k nemu prichádzať mnohí ľudia. Každý rozhovor začínal slovami: „Najväčšia naša radosť, Kristus vstal z mŕtvych!“
Nech je to aj pre nás tou najväčšou radosťou v živote, a nech nám táto radosť otvára nielen ústa, ale hlavne srdcia na svedectvo pre iných.