„Čo mám, to ti dám...“ Týmito slovami Peter v 1. čítaní prehovára k chromému a uzdravuje ho. Prichádza mi na myseľ veta: Nemôžeš dať to, čo nemáš. Peter stretol živého Ježiša. Uveril v jeho zmŕtvychvstanie a v jeho božskú moc. Ježišovo meno mal nielen na perách, ale v srdci. Mal teda Ježiša. A čo mal, to dával ďalej: Ježiša a jeho moc, ktorá uzdravuje, kriesi, oživuje, obnovuje...
Treba sa nám vážne zamyslieť nad tým, čo máme v srdci my. Lebo čo tam máme, to dávame ďalej a šírime do tohto sveta. V čase Veľkej noci sa treba spýtať: stretol som Ježiša? Je v mojom srdci? Alebo tie veľké dni prešli tak, ako bežné dni v roku? Bolesť z mnohých strát, zmätok zo súčasnej doby, nedostatok v rôznych oblastiach života, to všetko nám nesmie vziať radosť. Nesmie nám to zakryť pohľad a srdce natoľko, že nespoznáme Krista, ako emauzskí učeníci...
Čo teda máš? Čo si schopný a ochotný dnes dať tomu, koho stretneš? Či to bude dobrý skutok, milé slovo, úsmev, alebo len tichá modlitba, musí v tom byť prítomný Ježiš Kristus, ktorý jediný má moc všetko obnoviť a pretvoriť. Vtedy to bude mať účinok.