„Skúsenosť so Vzkrieseným ...“ Mk 16, 9-15
Veľkonočné rozprávania sú osobitnou a vynikajúcou formou zažitých skúseností so Vzkrieseným. Aj na pozadí opísaných stretnutí s Kristom po vzkriesení, by sme mali vnímať, že človek potrebuje osobný dotyk samotného Zmŕtvychvstalého.
Zvlášť dnes, v tomto čase, my ľudia Veľkej noci potrebujeme zážitok a prežitie osobného vzkriesenia, aby sa pre nás Ježišovo zmŕtvychvstanie mohlo stať skutočnosťou a zároveň príležitosťou na ohlasovanie.
Osobná skúsenosť a následná ochota vydávať svedectvo má najväčšiu silu, pretože je to čosi moje, čo mi nikto nemôže vziať!
Milovaní, nebojme sa vyjadriť svedectvo viery v Zmŕtvychvstalého, ktorý žije v nás, je medzi nami a s nami pod spôsobom chleba a vína. On nás nenechal ako siroty – nenechávajme ho čakať ...
Svätý Ján Mária Vianey, farár v Arse, často stretával v kostole jednoduchého dedinčana zo svojej farnosti. Muž kľačal pred svätostánkom celé hodiny bez jedného pohybu pier.
Raz sa ho farár spýtal: „Čo tu robíš tak dlho?“ „Nič zvláštne“, povedal dedinčan. „Pozerám sa na neho a on pozerá na mňa.“
Ježiš je v Eucharistii neustále prítomný. Eucharistia sa uschováva v svätostánku. Kedykoľvek môžem za ním prísť a rozprávať sa s Ním — a práve možno len tým, že som v kostole, v tichu pri ňom — vydávam svedectvo viery, že On je živý!