Dnešné evanjelium nám rozpráva príbeh o Judášovej zrade. Ježiš presne vie, čo sa má stať a počas poslednej večere označuje svojho zradcu. Ten si od neho berie smidku chleba a vychádza von z miestnosti. Evanjelista Ján za tým pridáva takú „nevinnú“ poznámku: „A bola noc.“ Na inom mieste Jánovho evanjelia Ježiš o sebe vyhlasuje: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“ (Jn 8, 12) Judáš ide preč od Ježiša a ostatných apoštolov, preč od pravého Svetla a tepla a vychádza do tmy, chladu a samoty. V takomto stave ale dlho nevydrží a keď prichádza s vojakmi po Ježiša, tak čítame: „Judáš vzal kohortu a sluhov od veľkňazov a farizejov a prišiel ta s lampášmi, fakľami a zbraňami.“ (Jn 18,3) Keďže opustil zdroj pravého Svetla, musel si nájsť náhradu v podobe umelého osvetlenia – faklí a lampášov. Ani to mu ale nestačilo, lebo u Matúša čítame ako nakoniec skončil: „...odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel; a potom sa šiel obesiť.“ (Mt 27,5)
Toto evanjelium nám ukazuje, že Ježišovo svetlo v našom živote sa nedá ničím nahradiť. Mnohí sa pokúšajú vieru v Boha vymeniť za niečo iné: kariéra, majetok, peniaze, zábava,... no Judášov príbeh nám ukazuje, že Ježiša nič nemôže nahradiť. Bez Neho z nás život pomaly vyprchá...
Uvedom si dnes to, o čom si možno počul už včera od osla, ktorý viezol Ježiša na kvetnú nedeľu. Osol č. 1: „Včera som tade šiel, ľudia spievali, kričali, hádzali svoje plášte a ja som po nich kráčal. Dnes si ma nikto ani nevšimne...“ Osol č.2: „ Priateľu, to preto, že bez Ježiša si nikto...“