Predstavme si drevorubača, ktorý celý deň pracuje v lese, ale ani raz si nenabrúsi sekeru. Alebo si predstavme muža, ktorý kosí na lúke, ale ani raz si nesadne a neprebrúsi kosu. Obaja si myslia, že ich to zdržuje, a že urobia menej. Opak je pravdou. Brúsenie sekery či kosy nezdržuje prácu, ale ju urýchľuje...
Podobne je to s naším duchovným životom. Aj tomu sa musíme venovať, aj ten potrebuje pravidelnú údržbu, aby napredoval. Ježiš nám dnes dáva návod, ako na to: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“ (Jn 6, 35).
Robíme cez deň veľa vecí. Mnohé sú potrebné, nevyhnutné, iné zas zbytočné, či dokonca škodlivé pre nás. Častokrát je ich toľko, že nám neostáva čas na Ježiša. To je práve to „brúsenie sekery a kosy“. Môže sa stať, že ak si na neho nespomenieme celý deň, večer zistíme, že sme stratili ďalší deň, že sme nepriniesli úrodu, že sme urobili menej práce a sme omnoho viac unavení, že nemáme radosť a pokoj...
Ježiš nás pozýva aj dnes k sebe. Uisťuje, že kto príde k nemu, nič mu nebude chýbať, lebo On sa o všetko postará. Skúsme dnes čím častejšie myslieť na Ježiša, pozývať ho do každej našej činnosti, byť s ním. Večer potom budeme líhať s tým, že za nami bude vidno kus dobre odvedenej práce...