V dnešnom evanjeliu počujeme pokračovanie Ježišovho rozhovoru s Nikodémom. Hneď v úvode mu Ježiš hovorí: „Musíte sa znova narodiť. Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“ (Jn 3,7) Z tejto vety vyplýva, že nové narodenie z Ducha nie je iba jednou z možností, je to nutnosť. Je to nevyhnutná podmienka pre vstup do Božieho kráľovstva: „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“ (Jn 3,5) Túto vetu dnes Ježiš adresuje každému z nás: Musíš sa znova narodiť! Tu môžeme reagovať rovnako ako Nikodém: „Ako sa to môže stať?“ (Jn 3,9) Znova sa narodiť z Ducha, znamená nechať sa vo svojom živote viesť Duchom Svätým. Jeho pôsobenie v našom živote je do istej miery tajomstvom, podobne ako je tajomný vietor. Ani Ducha Svätého ani vietor nemôžeme vidieť, no môžeme „cítiť“ ich pôsobenie. Duch Svätý k nám neustále prichádza so svojimi vnuknutiami. Väčšinou ich môžeme vnímať ako veľmi silné vnútorné nabádanie vykonať niečo dobré (napr. niekomu odpustiť, niekomu pomôcť...) resp. neurobiť niečo zlé, vyhnúť sa hriechu (napr. „zahryznúť si do jazyka,“ nereagovať na urážku...). Toto vnútorné volanie Ducha Svätého však nemusí vždy nájsť odozvu v našich konkrétnych skutkoch... Koľkokrát sa ti už stalo, že si toto vnútorné volanie Ducha odignoroval, tváril sa, že ho nepočuješ? Koľkokrát sa potom dostavili pocity viny, že si v danej situácii nekonal správne?
Musíme sa znova narodiť! Ježiš nám dnes hovorí: Buď vnímavý na hlas Ducha Svätého, nechaj sa Ním viesť a rob, čo ti káže robiť. Vtedy sa narodíš znova a vstúpiš do Božieho kráľovstva.