„Konečne!“ Koľkí z nás takto zareagovali na správu o povolení verejného slávenia bohoslužieb? Situáciu, v ktorej sa nachádzame pekne vystihujú slová hymnu z Posvätného čítania:
Vracia sa milostivý čas,
deň spásy zjavuje sa zas;
v ňom Baránkovou krvou svet
obmytý skvie sa ako kvet.
Svätá omša sa vracia k tým, ktorým bola určená – k nám všetkým. Konečne môžeme zas ísť na sv. prijímanie, byť naživo prítomní pri prinášaní najsvätejšej obety... Nech je naša fyzická prítomnosť v kostole spojená aj s prítomnosťou nášho ducha. Keď budeme najbližšie na sv. omši, nech o nás platia ďalšie slová z toho istého hymnu:
A preto všetci, čo sme tu,
obetu čistú, presvätú
nábožne slávme, slávnostne,
veď všetko dobro plynie z nej.
Prajeme Vám, aby ste sv. omše odteraz prežívali intenzívnejšie a sústredenejšie, aby nám obeta sv. omše už nikdy nezovšednela.