Dnešné prvé čítanie nám predstavuje situáciu, v ktorej sme sa aj my už neraz ocitli, a celkom iste ešte ocitneme. Je to situácia, keď sa vyžaduje, aby sme zaujali postoj k viere, hovorili o Bohu, hlásali jeho Slovo, svedčili o jeho láske a skutkoch. Ako Filip, ktorý stretol veľmoža etiópskej kráľovnej. Možno nebol ani pripravený, mal hovoriť s človekom, ktorého nepoznal, ale poslúchol Božiu výzvu a šiel, otvoril ústa a výsledkom bolo pokrstenie pohana.
Udalosti po zmŕtvychvstaní Ježiša aj nám dávajú podobnú úlohu: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“ (Mk 16, 15) Ježiš nás posiela. Možno nepripravených, možno nesmelých, možno občas aj neochotných, ale s uistením, že bude s nami. Že bude požehnávať naše úsilie...
Každý deň máme dostatok príležitostí na to, aby sme vydali svedectvo o Bohu. Nemusí to byť ani pred cudzím človekom, častokrát stačí pred členom vlastnej rodiny, manželom, deťmi, či susedom. Svätý František z Assissi nás učí, ako na to: „Neustále kážte o Ježišovi. Ak je to potrebné, tak použite aj slová.“ Teda slová nie sú na prvom mieste, ale vlastný príklad, štýl života, prístup k veciam a ľuďom. Pokúsme sa dnes o to, aby sme boli svedkami Ježiša Krista bez slov. Nech sa nám darí!