Všetci poznáme Mojžiša. Vieme, že bol vodcom Božieho ľudu a prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi. Veľká postava Starého zákona. V dnešnom 1. čítaní je v celkom zvláštnom postavení. Ľud si urobil zlaté teľa a Boh sa preto hnevá a chce Izraelitov zahubiť. Zvláštnosť je v tom, že si od Mojžiša akoby pýtal na to dovolenie: „...Nechaj ma, nech vzplanie môj hnev proti nim, vyhubím ich a z teba urobím veľký národ.“ (Ex 32, 10) Nechaj ma..
A Mojžiš nenechá! Oroduje za ľud, využíva svoje postavenie pred Bohom, aby mu vyprosil milosrdenstvo. A Boh sa na jeho prosbu zľutúva: „A Pán sa zriekol svojho zámeru a nedopustil skazu, ktorú vyhlásil svojmu ľudu.“ (Ex 32, 14)
Veľké povzbudenie pre nás všetkých. I keď nie som Mojžiš, predsa podobne stojím pred Bohom a prosím ho v modlitbe za mojich drahých, za všetkých čo poznám, za Slovensko, za svet. Ja i vy. Je na nás v tomto čase, či „necháme“ Boha, aby nám pomohol alebo nie, aby sa zľutoval alebo nie.
Všetci sa teraz veľa modlime. Kto sa modlí, nikdy nemrhá svojím časom. A sám Ježiš nás povzbudzuje, že „Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 18,19). Naše modlitby majú význam. Majú silu. Dôjdu až pred Boha. A On je náš Otec, ktorý miluje svoje deti a chce im pomôcť. Práve modlitbou mu vyznávame, že ho potrebujeme.
Nech nám je povzbudením aj výrok sv. pátra Pia: „Človek nedosiahne spásu bez modlitby, ani nevyhrá boj bez nej. Záleží na vás, ako sa rozhodnete.“ A sv. Terezka Ježiškova len dopĺňa: „Stvoriteľ vesmíru čaká na modlitbu úbohej malej duše, aby zachránil iných…“
Bože, chcem dnes pridať modlitbu mojej úbohej malej duše za všetkých, ktorí to potrebujú. Viem, že si Otec, a že ma vypočuješ pre dobro všetkých. Ako Mojžiš kedysi, aj ja ťa prosím, aby si sa nehneval na svoj ľud, ale ho zachránil. Prosím ťa o to v mene Ježiša Krista, tvojho milovaného Syna.