V dnešnom evanjeliu zaznievajú slová: „Kto prichádza zhora, je nad všetkých. Kto je zo zeme, patrí zemi a hovorí pozemsky.“ (Jn 3,31) Evanjelista Ján je známy svojim symbolickým jazykom. Tieto dnešné slová sú tiež preniknuté symbolikou: to čo je „zhora,“ je v jeho evanjeliu hodnotené pozitívne, to čo je „zdola“ (zo zeme) je vnímané negatívne. Ján teda povzbudzuje kresťanov, aby sa snažili kráčať po vznešenejšej – nebeskej ceste a zanechať „pozemskú cestu.“ Môžeme sa ale pýtať, čo to vlastne je tá pozemská cesta? Pred tridsiatimi rokmi sv. Ján Pavol II. navštívil vtedajšie Československo a v svojich príhovoroch bližšie špecifikoval, čo je táto „pozemská cesta“ a kam vedie. Pripomeňme si jeho slová, v ktorých reagoval na pád socializmu, a ktoré sa dnes javia ako prorocké a stále aktuálne: „ Naoko sa všetko začalo so zrútením sa hospodárstva. To bol terén vybraný na vybudovanie nového sveta a nového človeka, vedeného perspektívou blahobytu; ale so životným projektom prísne ohraničeným iba pozemským obzorom. Táto nádej sa ukázala tragickou utópiou, lebo sa v nej zanedbávali a popierali niektoré podstatné zložky ľudskej osoby: jej jedinečnosť a neopakovateľnosť, jej neuhasiteľná túžba po slobode a pravde, jej neschopnosť cítiť sa šťastnou, keď sa vylúči transcendentný vzťah k Bohu . Tieto rozmery ľudskej osoby možno na určitý čas poprieť, ale nemožno ich navždy odvrhnúť. Nárok na vybudovanie sveta bez Boha sa ukázal iluzórny . A nemohlo to byť ináč!“ (Ján Pavol II. - Príhovor na Ruzyňskom letisku po prílete do ČSFR, Praha 21. apríla 1990)
Dnes tiež čelíme ťažkým časom, hrozí pád hospodárstva, ekonomická kríza, niektorí varujú pred hladom atď. ... Ján Pavol II. nám však pripomína, že náš zrak má byť upretý na vyššie hodnoty ako jedlo, šatstvo, peniaze...nemôžeme byť šťastní bez Boha, ak chceme byť šťastní, musíme svoj život postaviť na Ňom.
Pýtaj sa dnes na kom/na čom si doteraz budoval svoj život? Upri svoj zrak na Boha, buduj s Ním vzťah, nájdi si čas na modlitbu, na rozhovor s Ním...