Keď dnes budete sledovať sv. omšu v televízii, všimnite si, že sa bude spievať Sláva Bohu na výsostiach, napriek tomu, že v pôste sa tento spev vynecháva. Je totiž slávnosť sv. Jozefa, ženícha Panny Márie a pestúna Ježiša Krista.
Je to výnimočný deň v pôstnom období. Máme totiž pred očami muža, o ktorom Písmo hovorí, že „bol človek spravodlivý“ (Mt 1, 19). A už tým je nám veľkým vzorom. Ale ešte v niečom, a to zvlášť v dnešných časoch. Hľadal Ježiša, keď sa stratil, ako sa to opisuje v evanjeliu. Spolu s Máriou. Aj on spolu s Máriou prišli o Ježiša, ako my dnes. Mali ho, boli spolu, pomáhali si, no zrazu sa im stratil a oni boli bezradní. Rovnako ako my. Čo urobili? Dali sa do hľadania. Deň, dva.. až na tretí deň ho našli v chráme. Obaja sú nám vzorom v usilovnom hľadaní. Na nich sa potvrdzujú slová, ktoré dospelý Ježiš neskôr vysloví: „Kto hľadá, nájde.“ (Mt 7, 8).
Ježiš nie je Boh, ktorý sa skryl, lebo sa o nás nezaujíma. Je to Boh, ktorý je medzi nami, Emanuel, no zároveň sa skrýva, ale len preto, aby sme ho hľadali, a aby nás mohol obdarovať ešte väčšou milosťou, keď ho nájdeme.
„Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ (Lk 2, 49). Toto im povedal. A toto hovorí i nám dnes. Neviete, že som tam, kde ide o môjho Otca? A kde to je? No tam, kde ide o našu spásu. Ježiš je vždy tam, kde ide o našu spásu. Teda v našom srdci. Tam sa rozhoduje, či budeme patriť Bohu, alebo nie. Tam máme hľadať Ježiša. Tam ho aj nájdeme. Tam ho stretneme. Vy i ja.
Spravodlivosť a usilovnosť Jozefa spojená s láskou Panny Márie vedie k nájdeniu Ježiša. To je návod pre nás. Dnes. Teraz. Nie sú výhovorky. Tu ide o nebeského Otca, tu ide o nebo. Tu ide o našu spásu. Hľadajme Ježiša usilovne a s láskou. Túžme po ňom a On sa nám dá nájsť. Nech nám v tom pomáha sv. Jozef i Panna Mária.
Želám a vyprosujem nám všetkým požehnané hľadanie