Boh ťa tak miloval...
Priznám sa, že prvá veta z dnešného evanjelia je jednou z mojou obľúbených v rámci Svätého Písma. Znie povzbudzujúco v ktorúkoľvek dobu roka, ale zvlášť teraz, vo veľkonočnom období. Prežívame radosť zo vzkriesenia a našej záchrany, a táto veta nás dnes uisťuje, že to všetko bolo z lásky. Z lásky Boha k človeku. Ku konkrétnemu človeku, teda ku mne, k tebe...
Boh tak miloval svet, Boh tak miloval teba, Boh tak miloval mňa, že dal svojho Syna... Táto veta nám hovorí, kam až Boh bol ochotný zájsť kvôli nám. Až tam, že dal Syna, najväčší dar, aký kedy svet mohol dostať. A aj dostal. Hoci sme si ho nezaslúžili, ani sme oň neprosili. Ani vo sne by nám to nenapadlo, aby sme Boha žiadali o toto, o jeho Syna. Boh nám ho dal sám od seba. Prečo? Lebo sme ho potrebovali.
V Ježišovi Kristovi sa nám Boh dal celý a úplne. Viac sa nám už dať nemohol. Použil na to most, ktorý sa skladá z dvoch prekrížených trámov a troch klincov, z kríža. Po tomto moste k nemu môžeme prísť. V tomto znaku najviac spoznáme tú lásku, ktorou nás miloval a miluje. Môžeme odstrániť kríž zo škôl, z úradov, z domácností, z našich sŕdc. Ale neodstránime ho z Kalvárie. Tam bude večne stáť a pripomínať nám lásku nášho Boha k nám.
Ak sa ťa niekto spýta, aký je tvoj Boh, povedz mu: je to niekto, kto má všetko a predsa túži po tebe! Prajem krásny deň v Božej prítomnosti...