Neviem, či to takto prežívam len ja, alebo to platí všeobecne, ale vzhľadom na prítomné okolnosti vnímam texty sv. omší alebo iných modlitieb v novom svetle. Takto na mňa zapôsobila aj modlitba dňa určená pre stredu po tretej pôstnej nedeli: „Milosrdný Bože, v tomto štyridsaťdennom pôstnom období živíš nás svojím slovom a vedieš nás k duchovnej obnove; prosíme ťa, pomôž nám, aby sme sa kajúcimi skutkami celkom oddali tebe a v bratskej láske spoločne ťa vzývali ako svojho Otca.“ Skúsme sa zamerať na niektoré prvky tejto modlitby. Ona nám pripomína, že pôst je v skutočnosti duchovnou obnovou. Nedá sa duchovne obnoviť bez spomalenia životného tempa, bez času na ticho a premýšľanie nad svojím životom a nad svojim vzťahom s Bohom. Nedávne udalosti nám k tomu vytvorili ideálne podmienky, pretože mnohí z nás sú vytrhnutí zo svojej bežnej rutiny. Už sa aj ozývajú nejaké hlasy, ktoré si uvedomujú, že toto je prvýkrát v ich živote, kedy pôst prežívajú hlbšie. Ďalším prvkom je sloveso „vedieš“ v tejto modlitbe, ktoré nám chce pripomenúť, že Boh je nad všetkým, čo sa teraz deje, aj keď tomu možno nerozumieme. Boh je dokonca Pánom aj nad udalosťami môjho vlastného života. V tomto duchu môžeme chápať aj slová z prvého čítania: „...nezabudni na veci, ktoré si videl na vlastné oči, nech nevymiznú z tvojho srdca cez celý tvoj život, ale pouč o nich svojich synov a svojich vnukov.“ Mojžiš tu nabáda Izraelitov, aby sa z ich pamäte nevytratilo, ako ich Boh viedol púšťou do zasľúbenej zeme a čo všetko pre nich robil. Treťou vecou, o ktorej hovorí modlitba dňa je obživa, ktorú nám Boh dáva: On nás živí svojim slovom. Je teda Bohom, ktorý sa na nás „nevykašľal“, ale je nám nablízku a stará sa o nás, ako to konštatuje aj prvé čítanie: „Veď ktorý národ je taký veľký a má bohov tak blízko, ako je nám blízko Pán, náš Boh, kedykoľvek ho vzývame?!“ A preto ho môžeme právom – povedané slovami z modlitby dňa – „spoločne vzývať ako svojho Otca.“
Toto je zároveň lekcia, ktorú si môžeme zobrať do dnešného dňa: skús spomaliť svoj životný rytmus a nájdi si chvíľu ticha. V ňom si skús pospomínať na udalosti svojho života a uvedom si, že Boh je „nad nimi“, že On ťa (pre)viedol cez všetky príjemné aj nepríjemné chvíle. Zamysli sa nad tým, čo všetko ti Boh dal/dáva (ako ťa živí). A celé by to bolo vhodne zavŕšené tým, aby si o tom „poučil svojich synov a vnukov“ (t. j. akási rodinná forma zdieľania sa o viere).