V dnešnom evanjeliu pozorujeme to, čo je pre nás ľudí také typické, a to je zvada. Hádame sa, škriepime, bojujeme medzi sebou, a mnohokrát je to len kvôli maličkostiam. Zvlášť teraz, keď sme spolu častejšie a dlhšie ako inokedy. Často týmto našim šarvátkam nevieme urobiť koniec. Dnešné 1. čítanie nám dáva návod: „...Ty, Pane zástupov, súdiš spravodlivo, tebe som postúpil svoj spor.“ (Jer 11, 20). Prorok vyznáva, že Boh je tým najlepším sudcom v každom spore.
Ak chceme niekomu postúpiť spor, teda zveriť mu riešenie hádky, či konfliktu, musíme mu dôverovať. Musíme ho poznať. Ľudia v evanjeliu sa hádajú kvôli Ježišovi, a kvôli tomu, kým je a odkiaľ je, lebo ho nepoznajú. Poznať Ježiša je však tá najpodstatnejšia vec v živote každého kresťana. V našom živote. Aké miesto v mojom živote zaberá Ježiš? Poznám ho? Viem, kto je to? Viem, čo mi dáva a čo odo mňa chce? Zveril by som mu „svoj spor“? A ak áno, viem prijať aj jeho riešenia pre mňa?
Dobre viete, že ľahšie sa nám prijíma to, čo už poznáme. Svätého Tomáša Akvinského sa pýtala jeho vlastná sestra, kde tak dobre spoznal Ježiša Krista. On jej odpovedal: Pod krížom!...
Je pôstny čas, keď sa aj my často pozeráme na kríž. Tam najlepšie spoznáme, kto je Ježiš. Tam najviac uvidíme a pocítime jeho lásku k nám. A jedine láskou môžeme spoznať Lásku. Dívajme sa na Ježiša na kríži a rozhodnime sa, či chceme, aby to bol náš Mesiáš a náš Boh. A keď sa rozhodneme, tak buďme verní tomuto rozhodnutiu.