Dnešné čítania spája osoba apoštola Petra. V 1. čítaní ho vidíme ako toho, kto „navštevuje všetkých“. Chodí po mestách a dedinách ako kedysi jeho Majster Ježiš a pomáha ľuďom. V Lydde uzdraví ochrnutého Eneáša a v Joppe učeníčku menom Dorkas. Toto by Peter nemohol robiť, keby neuveril v Ježiša Krista ako svojho Pána a Boha. A že tomu naozaj uveril nám hovorí text evanjelia: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý.“ (Jn 6, 69)
To je cesta aj pre nás. Nevravím, že budeme uzdravovať a konať zázraky, ale ak máme byť soľou a svetlom pre tento svet, ak mu máme pomáhať a privádzať ho k Bohu, ak máme byť svedkami Boha v tomto svete, ak máme byť skutočnými kresťanmi, nepôjde to bez toho, aby sme neuverili Ježišovi, ako Peter a apoštoli. Dá sa to len tak, že povieme a potom aj budeme žiť to, čo vyjadril Peter: Ty si Boží svätý... teda Ty si Boh, Ty môžeš všetko, Teba chcem poslúchať a nasledovať, Tebe chcem dôverovať, kvôli Tebe sa chcem snažiť...
Boh je verný. On neopustí toho, kto mu dôveruje. Skúsme si dnes nájsť čas na to, aby sme v tichu vyjadrili Ježišovi to, čo apoštol Peter. On to bol schopný povedať ešte pred udalosťami z kríža, ešte pred zmŕtvychvstaním. My už toto všetko vieme. V tomto zmysle by nám to malo ísť „ľahšie“ povedať:
Ježišu, verím, že si môj Boh. Odovzdávam Ti svoj život. Verím, že pri tebe mi bude najlepšie. Verím, že máš pre mňa večný život, miesto v nebi. Pomôž mi žiť tak, aby som sa tam k tebe dostal.