Čítania dnešnej slávnosti nám predstavujú troch praotcov: Dávida – kráľa, v tom čase už pomerne mocnej a stabilnej ríše, Abraháma – patriarchu a začiatok jeho cesty viery a, samozrejme, dnešného oslávenca sv. Jozefa – muža zasnúbeného podľa židovských zvykov so ženou, pre ktorú chystá všetko potrebné, aby ju mohol priviesť do svojho domu. Každý z nich mal svoj vlastný príbeh a aj to, ako Boh zasiahol do jeho života. Ich situácie sú aj pre nás veľmi zaujímavé.
Dávid sa rozhodol, že postaví Bohu chrám, pretože ríša je stabilná a dostatočne bohatá. Je mu totiž trápne, že sám býva v paláci a Archa Pánovej zmluvy je ešte stále pod prenosným stanom. Skrze proroka Nátana mu však Boh hovorí, že Jeho predstava je úplne iná. A to, čo bolo síce ušľachtilou myšlienkou, neschvaľuje.
Abraháma sv. Pavol spomína už len ako vzor toho, čo je čisto ľudským rozumom nepochopiteľné. Tento vznešený a bohatý muž dokázal „proti nádeji v nádeji“ uveriť, že bude otcom, v stareckom veku, bez akýchkoľvek logických dôvodov. A to nielen jedného syna, ale celého rodu – z ktorého sa potom narodil aj Mesiáš – Boží Syn.
Jozef – jednoduchý robotník z Nazareta – je zas postavený pred šokujúcu správu o tehotenstve svojej snúbenice, o ktorej bol presvedčený, že bude verná a čistá.
Tri príbehy o mužoch – praotcoch – ktoré hovoria o tom istom. Krízová situácia môže byť, pre mocných a bohatých, ale aj zdrvených a chudobných, mužov, aj ženy, okamihom, v ktorom môže zaznieť Boží hlas. A často býva šokujúci. Povie nám o našom živote, že vôbec nie je dôležité to, čo sme dovtedy považovali za najdôležitejšie, za čo sme boli ochotní podstúpiť aj veľa odriekania a zaplatiť kvantum peňazí. Môže tiež žiadať niečo, čo je absolútne proti všetkým našim rozumovým úvahám. Takže nás dostane až do akéhosi „vnútorného kŕča“, pretože sa nám všetky predstavy o našom vysnívanom šťastí zrútili.
V týchto dňoch mnohých už až tak netrápi, že nemôžeme ísť do kostola, do zahraničia alebo kamkoľvek do obchodných centier, či do wellnessu. Začína sa v nás pomaly rozmáhať niečo oveľa horšie – strach. Strach z nakazenia, strach z možnosti prenesenia nákazy na tých, ktorých máme najradšej. Ale pomaly sa viac a viac ozýva aj strach z toho, čo bude. Zamestnania sa zatvárajú, obchod viazne... Čo bude ďalej?
V takejto situácii sa najmä muži – otcovia pýtajú seba samých, ale aj Boha: čo bude so mnou a s mojou rodinou? Ako sa postarám o svojich najdrahších?!
V dnešný deň zaznieva nám všetkým Božie slovo do takejto situácie. Ponúka svedectvá praotcov, ktorí prijali to, čo sa v ich životoch dialo z Božej moci, hoci to nemali pod kontrolou. Najmä sv. Jozef je príklad chlapa – otca, ktorý nás všetkých, ktorí zažívame neistotu a strach, vie veľmi dobre pochopiť. Mohol by nám byť dokonca viac, než len počúvajúcim a chápajúcim starším bratom vo viere a patrónom (adresátom modlitby). O ňom sa hovorí, že bol spravodlivý. Prečo? Nerobil predsa sudcu ani policajta. Jeho spravodlivosť je, podobne ako Abrahámova, v tom, že nechal Boha byť Bohom. Pochopil, že nie na ňom samom stojí všetok chod sveta, a nemá v rukách ani svoj vlastný osud. A keď sa sklonil a postupne prijímal v poslušnosti Božie vedenie svojho života, všetko zvládol.
Pozývam vás, najmä muži – otcovia, ale aj všetci ostatní bratia a sestry, aby sme v posledných dňoch viac uvedomovaný strach a oprávnený pocit, že nie sme ani pánmi sveta, ba ani nášho vlastného života... všetky tieto veci v modlitbe a v tichu (možno v noci, ako sv. Jozef, keď všetko zaspí) odovzdávali Bohu. Veľmi úprimne a otvorene hovorme s Ním, ktorý JE PÁNOM všetkého, aby nám pomohol počuť to, čo od nás chce. Aby sme svoj život i život našich rodín videli inak – tak ako ho vidí On.
A potom je tu „reč“, ktorou hovorí svätý Jozef. Sú to jeho skutky. Sme momentálne v situácii, keď sa nám zdá, že sme odstavení. Nemôžeme ísť do práce, sme viac-menej zavretí doma. Sedíme, počúvame správy a máme strach. Drahí bratia a sestry, čo ak je práve toto príležitosť na skutky, ale celkom iné, než sme si doteraz mysleli, že sú potrebné. Otcovia, možno teraz je konečne čas, aby ste boli so svojimi synmi, hrali sa s nimi, rozprávali, počúvali a možno ich učili, ako sa opravuje nejaká vec v domácnosti. Možno by bolo dobré ponúknuť svojim manželkám asistenciu v kuchyni alebo pri učení detí. Postarať sa o tento dnešný deň, aj o zajtrajší. Nielen o zabezpečenie, ale aj o pokoj, morálnu silu a oporu v situáciách, keď začne stúpať napätie.