Začíname týždeň, ktorý je najdôležitejším týždňom v roku, v dejinách ľudstva, v dejinách môjho života. Začíname týždeň, ktorý zmenil svet. Začíname Veľký alebo Svätý týždeň. Vďaka udalostiam tohto týždňa sa môžeme hrdo nazývať Božími deťmi, Kristovými spoludedičmi, obyvateľmi Božieho kráľovstva, priateľmi samého Boha. Áno, my hriešni ľudia sme toto všetko dostali, a to vďaka Ježišovi Kristovi a udalostiam, ktoré vykonal, a ktoré si pripomíname tento týždeň.
Vždy, keď sa ide diať niečo veľké a dôležité, žiada si to poctivú prípravu. Verím, že pôstne obdobie sme všetci prežili v úprimnej snahe zmeniť na sebe všetko, čo sa Bohu nepáči a priblížiť sa k nemu. Tento týždeň sa musíme ešte viac sústrediť. Čaká nás bezprostredná príprava. Ježiš je rozhodnutý urobiť všetko pre našu záchranu, pre našu spásu. Nič ho neodradí. On urobí všetko. Ale čo my? Čo všetko sme ochotní urobiť? Je to aj na nás. Boh dáva dary, ale človek musí natiahnuť ruku a otvoriť dlaň. Boh nám dáva, my musíme prijať. Pokorne, sústredene, s vďačnosťou.
Tento týždeň sa budú diať veľké veci. Bude to kvôli nám a pre nás. Takí sme dôležití pre Boha. Ukážme mu, že aj On je dôležitý pre nás. Ukážme mu, že stojíme o jeho dary...
Keď Ježiš náhodou nebol pre nás stredobodom pôstneho obdobia, nech ním bude aspoň tento týždeň. Nikdy nie je neskoro, keď ide o spásu.