Druhú Veľkonočnú nedeľu pápež Ján Pavol II. vyhlásil za nedeľu Božieho milosrdenstva. V Denníčku sv. Faustíny nachádzame o tomto Božom atribúte nasledovnú zmienku: „Povedz, že milosrdenstvo je najväčšou vlastnosťou Boha. Všetky diela mojich rúk sú korunované milosrdenstvom.“ (Denníček 301) Dnes sme pozvaní uvažovať a odovzdať sa tejto najväčšej a pre nás ľudí kľúčovej Božej vlastnosti.
Prameňom Božieho milosrdenstvo je Božia túžba po spáse človeka: „Túžim sa dávať dušiam, túžim po dušiach, dcéra moja.“ (Denníček 206) Spomeňme si na Noema, Abraháma, Izáka, Jakuba, Jozefa, Mojžiša, Dávida, Šalamúna... Odkedy Boh stvoril človeka, odvtedy túži po jeho láske a preto sa oňho stará, neustále sa k nemu skláňa a pomáha mu. Jeho starostlivosť nachádza svoj vrchol v príchode jeho Syna na tento svet a v tom čo urobil. V súvislosti s tým sv. Faustína spomína: „Náhle Ježiš stál predo mnou obnažený zo šiat, celé telo mal pokryté ranami. Oči zaliate slzami a krvou, tvár celá zohavená, pokrytá pľuvancami. Vtom mi Pán povedal: „Pozri, čo so mnou urobila láska k ľudským dušiam.“ (Denníček 268) Jeho láska a túžba po spáse človeka Ho vedie k extrémnym činom. Dokonca vyhovie Tomášovej žiadosti a nabáda ho vložiť prst do rán po klincoch a ruku do rany v jeho boku (Jn 20,27). Akoby mu povedal: „Ak ti to pomôže Tomáš, tu som, urob so mnou všetko, čo chceš, len nebuď neveriaci ale veriaci.“
Boh chce svoje milosrdenstvo rozdávať aj nám, túži po našej láske a preto dáva pomyselnú „laťku“ naozaj nízko: „Nech sa nebojí ku mne priblížiť nijaký hriešnik. Spaľujú ma plamene milosrdenstva, chcem ich vyliať na ľudské duše.“ (Denníček 50) On má ruku úplne natiahnutú smerom k nám, podáva nám ju...vystrieš ty tú svoju a chytíš sa jej?