„A všade, do ktorejkoľvek prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.“
Musela to byť veľká vec, keď sa stačilo dotknúť Ježišovho rúcha a človek bol zdravý. V našej dobre by sa nám veľmi hodil takýto spôsob uzdravovania. Ježiš by sa prešiel po našich mestách a dedinách, po nemocniciach, a bolo by po víruse a pandémii...
Dobrou správou je, že Ježiš je tu pri nás stále. Dokonca aj s rovnakou mocou uzdravovať ako pred 2000 rokmi. Chyba je inde. Ľuďom chýba viera v Ježiša. V jeho moc, v jeho prítomnosť, v jeho ochotu pomáhať. Tragédiou súčasného človeka je to, že sa spolieha vždy viac a viac na seba a zabúda na Boha.
Začali sme prežívať národný týždeň manželstva. Naše manželstvá sú ranené neverou, rutinou, nezhodami, jedným slovom hriechom. A na to je len jedna vakcína: Ježišova všemocná láska. Aj dnes stačí jeden dotyk jeho lásky a všetko môže byť uzdravené a obnovené. Musíme tomu začať nanovo veriť. Nanovo uveriť Ježišovi. Nanovo ho prosiť o pomoc. Evanjelium hovorí, že ľudia sa rozbehli a znášali chorých k Ježišovi. Rozbehnime sa k Nemu aj my. Bežme k Nemu s vierou a dôverou. Jedna vec je viac ako istá: Ježiš ešte nikdy nesklamal nikoho, kto mu dôveroval!
Ježišu, uzdrav naše manželstvá, obnov naše rodiny, posilni naše vzťahy...