Možno sa vám to už stalo, a ak nie, tak si to predstavte: stojíte na moste a pozeráte do rieky, alebo sa plavíte na lodi a fotíte. Odrazu vám spadne mobil do vody. Asi ťažko skočíte za ním, alebo dáte zastaviť loď. Je preč. Navždy.
Podobný obraz máme v dnešnom 1. čítaní. Týka sa našich hriechov: „Boh sa vráti...a do morských hlbín zahodí všetky naše hriechy.“ Zahodí ich do morských hlbín. Teda budú preč navždy, rovnako ako ten náš nešťastný mobil.
Boh toto môže, ba veľmi chce urobiť s našimi hriechmi. Zahodiť ich, odpustiť, dokonca zabudnúť na nich. Aby to však mohol urobiť, treba mu ich dať. „Daj mi svoje hriechy, aby som ich spálil v mori môjho milosrdenstva,“ povedal Ježiš sestre Faustíne.
Márnotratný syn z evanjelia priniesol otcovi svoju biedu a hanbu, priniesol mu svoju vinu a hriech. Otec ho vďaka tomu mohol objať, pozdvihnúť a odpustiť mu. A kedy bude vhodnejšia chvíľa predstúpiť pokorne pred Boha s našimi hriechmi, ak nie počas pôstu?